Autor je profesorom na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity Košice
Naše školstvo a vzdelávanie už dvadsaťpäť rokov prešľapuje. V jeho riadení sa vystriedalo už osemnásť ministrov. Každý z nich niečo urobil, lepšie povedané, chcel urobiť, ale čas jeho pôsobenia a spolitizované vzdelávanie mu to neumožnili.
O vývoji vzdelávania a riadení školstva rozhodovali politické strany a ich stranícke záujmy. Odbornosť v smerovaní vzdelávania sa vytratila a dopadlo to tak, že dnes každý len narieka a horekuje nad jeho odtrhnutosťou od hospodárskych a spoločenských potrieb.
Mali by sme sa ,ale aj poučiť, že len neustála kritika pomerov v školstve a vo vzdelávaní sama osebe nič pozitívne neprináša. Škole a lepšiemu vzdelávaniu neosoží ani neustála výmena ministrov. Rovnako aj zo skupiny nespokojných učiteľov, sťažovanie sa na nedostatočné spoločenské učiteľské postavenie, nepretržitý boj za vyššie platy a vyhrážanie sa štrajkmi, a nie príkladmi, ako zlepšiť svoju prácu, k ničomu dobrému nevedie.
