Skutočnosť, že SaS pevne sedí na druhom mieste vo všetkých prieskumoch, umožňuje Sulikovi páchať nepodloženosti. Na všetky kritiky má totiž naporúdzi obrat „a čo tých 14 (15, 16) percent?“.
A keďže alternatívna história neexistuje, otázka, koľko by SaS mala (mať mohla), keby – napríklad – si nezaplatila celkom zbytočný a bezobsažný prieskum o jadre EÚ, zostane čisto akademická.
Bezobsažný je prieskum preto, lebo zadanie „otvoriť ľuďom oči“ (Sulík) cestou otázok zložitejších ako len jadro/nejadro (kde bolo 69 percent za jadro), je nemožné takto naplniť.

Darmo väčšina odmietla „jadro“ s podmienkami či prijímania migrantov, či posielania peňazí Grékom, či zachraňovania zahraničných bánk. Podstatnejšie je, že (Sulíkov) odkaz – vzťah k jadru visí na formulácii otázky – je príliš komplikovaný, aby prenikol medzi ľudí. To po prvé.
Po druhé, Grékom posielame peniaze aj teraz a zachraňovanie bánk je pasé, odkedy existuje „bail in“ (Sulík rozumie, zvyšok nech sa páči na google).
Inak povedané, ak nie výpovednejší, tak určite korektnejší bol prieskum s „holým“ jadrom bez podmienok, keďže tie v „Sulíkových“ otázkach sú nielen sugestívne, ale v dvoch či troch prípadoch priam zavádzajúce.