Obnovenie stíhania v kauze Technopol sa nechce nazvať rovno škandálom, ale nič miernejšie než hanba sa po zohľadnení súvislostí v ich úplnosti veľmi nenúka.
Pripusťme, že by sa nepociťovalo ako neznesiteľná nespravodlivosť, keby sa za dvadsať rokov staré – údajné – tunely vyvodila trestná zodpovednosť.

Ešte ani vtedy, ak sú premlčané. Uznajme tiež, že milosť synovi naozaj nevyzerá dobre. Toto sú však kritériá až posledné.
Ďaleko pred nimi stojí, že zrušenie amnestie Kováč/Kováč bola takpovediac „vedľajšia škoda“, obeť, daň, len aby sa otvoril priechod spravodlivosti v nepomerne vážnejšej veci.
„Technopolrelive“ je nevyhnutná cena, ktorú bolo treba Smeru a SNS – nositeľom „mečiarovského“ výkladu sveta, podľa ktorého prezident kryl zločiny syna – zaplatiť, aby za najbolestnejšou traumou minulosti mohlo dať Slovensko dôstojnú bodku.
Vyhladzovacia vojna, ktorú proti Kováčovi v čase udelenia amnestie viedol Mečiar, prepisuje všetky ostatné náležitosti kauzy. Tomu by ma lrozumieť každý prokurátor.