Človek by si myslel, že konšpirátor hľadá mýtický výklad sveta z akejsi bezmocnosti. Spoločnosti a politike nerozumie, preto ich považuje za záludné. Sám v takomto svete môže len zdola a spoza okraja sledovať dianie a fantazírovať o spiknutiach a plánoch.
No netreba plytvať ľútosťou. Lebo konšpirátor je dnes hrdá rasa. Verí, že názorová voľnosť ho tiež poveruje do všetkého fušovať, za nič neniesť zodpovednosť a hrdo sa mýliť.

Panike, že overené – očkovanie, heliocentrizmus – dnes treba prácne dokazovať, neprepadáme.
Ani sme si nefandili, že boju s poverami odtrúbilo.
Čo je horšie, rozkývané základy poznania dávajú šancu takým vykladačom sveta, ktorí boli na pauze či dokonca na smetisku histórie. Módne pochybnosti o stavbe sveta ich vytiahli na svetlo.
A konšpiračné žriedla pre politikov fungujú ako živá voda. Zombíkov prebrala k životu, mocných udržuje pri večnej volebnej mladosti. A to je ten skutočný moment desu, keď sa znovu politika začne napájať populárnymi omylmi a stratí potrebu viesť, zlepšovať.
Keď voličovi stačí, že počuje zhora znieť svoj obľúbený blud. Akoby mu z rádia zahrali.