Keď prokurátor Čižnár usvedčil premiéra zo lži (prezident sa nesnažil ovplyvniť vyšetrovanie KTAG, čo tvrdil Fico), dalo sa to čítať ako signál emancipácie z nevoľníckeho vzťahu k vládnej strane.
Žiaľ, iba chvíľku ťahal pílku. Žaloba na Igora Matoviča pre trestný čin ohovárania už opäť pristihuje prokurátora so stiahnutými nohavicami pred vládnou stranou a jej predsedom.

Nechajme bokom obyčaj, že paragraf ohovárania – ak už niekde existuje, čo teda nie je pravidlo – sa neaplikuje na verbálne obsahy užité v politickom zápase, keďže jeho účastníci sú povinní zniesť aj výroky, aké by v občianskom živote nepardonovali.
Očakávať od Fica kus vznešenosti či veľkorysosti v situácii, keď je subjektom – údajne – nepravdivého tvrdenia, by však iste bolo nenáležité.
Podstatnejšie je iné: žalovaný výrok o údajnom účte, ktorý Fico mal (má) mať, podľa anonymného informátora aj s manželkou na Belize, predniesol Matovič ako analógiu anonymného udania, ktoré stačilo NAKA na to, aby v jeho firme vykonala raziu.