Akokoľvek desivé bolo sledovať španielsku políciu, ako ťahá voličov z referendových volebných miestností minulý víkend v Katalánsku – pričom zjavne zranila až 800 ľudí –, človek sa len ťažko ubráni pocitu, že všetko šlo presne podľa plánu separatistickej vlády v Barcelone.
Hlavne príbeh pre diváka zo zahraničia o brutálnych madridských bezpečnostných zložkách, proti ktorým stáli statoční katalánski bojovníci za slobodu.
Madrid aj Barcelona chcú dialóg, ľudia protestujú bez vlajok a v bielom Čítajte Až na to, že žánrom bola skoro čistá fikcia. Po prvé, väčšina obyvateľov Katalánska je proti nezávislosti (júlový prieskum zistil pomer 49 percent proti a 41 percent za nezávislosť; áno, nikdy nemalo viac ako 48-percentnú podporu).
Niektorí z tých, čo sú proti nezávislosti, patria pôvodom ku Kataláncom, čo sa možno obávajú ekonomického vykoľajenia alebo občianskych nepokojov. Prípadne uprednostňujú život v Španielsku s jeho súčasnými hranicami.
Väčšina nie hlasov sú však etnickí Španieli, ktorí sa v miliónových počtoch prisťahovali do Katalánska v druhej polovici 20. storočia, aby využili relatívny blahobyt tejto oblasti; zjavne nijakovsky netúžia prebudiť sa a zistiť, že žijú v cudzine – alebo že sú nútení hovoriť po katalánsky.
