Dankova opatrná podpora pre Luntera by mohla byť na prvý pohľad znamením, že šéf SNS si všeličo uvedomil. Keď hovorí, že podporiť ho strana priamo nechce (iba odporučí), lebo najsilnejšiemu Antikotlebovi by takáto podpora mohla aj uškodiť.
Dalo by sa fantazírovať, že Dankovi prebehli pred očami výroky vlastných členov a po zrelej úvahe mu došlo, že veď nejeden je mentálne skôr u Kotlebu. Aj ten Machala mladší – nový prírastok na ministerstve školstva – by sa uchytil na úrade v Banskej Bystrici aj za stolom vo Valhale. Tam je miesta dosť debatovať o ochrane bielych žien a zamedzení riadeného vyhladzovania Európanov.

Možno si teda Danko riekol v duchu takto: nebude to nejaké čudné, že tu z pozície šéfa národniarov trepem čosi o hrádzi proti extrémizmu? Nebude to voličovi pofidérne, že mu pod hlavičkou SNS radíme Luntera, keď názorovo obcujeme skôr s kotlebovcami?
Ale, nalejme si čistého omšového, nie toto nútilo Danka k utrápenému zvažovaniu na TA3. Opatrný bol preto, že sa bál odmietnutia. Že sa mu Lunter za stranícku podporu cez zuby ledva poďakuje. A tento nevďak by Danka škrel.
Zase bude kdesi trpený a utláčaný, ako sme počúvali v lete, keď si pred národom robil terapiu.
Ak sme museli byť v auguste svedkami naťahovačky o sociálne témy so Smerom, na poli národniarskom sa dnes Danko pretláča o voliča skôr s opozíciou. Smer síce zostáva tradične všežravý: ak treba, zapáli vatru zvrchovanosti pred zrakmi Oravy a Kysúc, no už to hrá skôr na stranu použiteľnú pri premontovávaní Únie.
Pózu nedôvery k Bruselu a brexitové špekulovanie necháva Fico na Sulíka. No pýtal sa už dakto SNS? Napriek Dankovej lojalite k jadru – nepočuli sme, že by sa v tejto téme chcel s Ficom zrážať čelom – od Pašku, Hrnka či rad radom ďalších by sme si užili dosť skepse a nevôle.