Autor je operný spevák a otec troch dcér
Ahoj Peťo.
Všetko vzácne som niekde nechal a aby som sa čo najvernejšie opísal, momentálne sa nachádzam takmer v neopísateľnom stave. Povedz na rovinu. Poznal si ma ako trápneho sukničkára alebo ožrana? No vidíš. Som celoživotný kráľ, huňatý lev, ktorý sa chce na sklonku života vyšantiť, poomaciavať levice, nažrať sa, zarevať a zaspať. V podstate celkom normálny chlap, tak prečo ma furt niekto ponižuje.
Odmietol som fúkať. No a? Vodičský v kýbli, neviem, kde je môj nablýskaný bentley za 180- tisíc, nebudem sa predsa voziť na kostnatej Rosinante, ako ten skrachovanec Don Quijote. Pred menom a za menom horko ťažko vybavené tituly, riadi ma sofistikovaná centrála v podpupkovej zóne, je to naozaj špičkový počítač, výkonnejší ako mozog, česť a morálka sú pre mňa svätejšie ako najsvätejšia vodka, tak povedz, prečo tu teraz kvočím na výhybke životných koľajníc a bľabocem slová o mojej životnej tragikomédii.
Kostra je nahodená, ešte závet. Od narodenia je obalená v sadle, vždy som sa v nej cítil ako prasa v žite, dokonca svedomie som si pre ňu vypol, tak o čo mi teda ide? O jej hrkotanie. V tichu mi odrazu klepocú údy akosi inak, počujem ich skoro stále, neviem čo robiť, znepokojujú ma, mám strach a ešte sa aj svet voči mne otočil zadkom.
Polnočný vlak mešká
Vyzerám síce v pohode, ale v poslednom čase som v životnom rozpore ducha a hmoty. Dostal som sa do peknej onej a teraz sa musím stoj čo stoj nájsť v spleti predsavzatí a činov. Keby som totiž prestal naháňať baby, chľastať a nedajboh by som ešte aj schudol, nikto ma nebude mať rád.
Už prefrčali okolo všetky vlaky, môj polnočný mal byť posledný, no z prevádzkových dôvodov mešká najmenej 63 minút. Podľa staničných hlásení sa to môže dokonca predĺžiť, a tak tu teraz trčím ako premočený naháč, vylezený na pustom ostrove z hnojiska dejín. Prosím Ťa, zostaň aspoň Ty mojou osamelou bielou plachtou akých-takých nádejí.
Čítal si Valentína Katajeva? Tento hrdina socialistickej práce a nositeľ Stalinovej ceny je momentálne mojím povinným čítaním. Cítim sa ako nepochopený suchý tieň krížnika Potemkina, som v podstate jeho bachratá kulisa, stojaca na ohnutých nohách do veľkého O. Dokonca zubárka na to nedávno poukázala. Keď mi repasovala chrup, podotkla, aký som kvalitný živočíšny koreň, ale zuby si musím leštievať oveľa častejšie, ako len raz za život. Keď skončila bielenie, hodil som na ňu leví úsmev, šup a bola zbalená. V momente okašľala muža, deti a najmenej dva týždne sme sa vznášali v šesťdesiatom treťom nebi.
