Na oznámenie Marka Rutteho o novej holandskej vláde, ktorá povstane sedem mesiacov po voľbách (!!), nadväzuje pozitívna správa z Berlína, že horný strop prijímania utečencov bude dvestotisíc za rok. Tak znie dohoda, ktorá otvára brány spojeniu i CDU/CSU – FDP – Zelení.
Skutočnosť, že pred Vianocami s koalíciou nik v Nemecku nepočíta, maľuje – vedno s holandskou novinkou – guľatý otáznik nad efektívnosť systému, ktorého kolesá sa točia s čoraz vyššou poruchovosťou.
Ak preskočíme jedinečné Slovensko, kde expresne zbudovaná vláda – päť dní – nesie pečať osobnej excelencie aktérov, tak ozaj bude akýsi problém so systémom, ktorý nevie ponúknuť z volieb priechodnejšie kombinácie než stranu rozširujúcu právo na eutanáziu aj na nie smrteľne chorých ľudí so stranou, ktorá okrem eutanázie odmieta aj interrupcie a euro.
Holandská realita – to je ona! – nabáda až k záveru, že klišé o programoch, ktoré nikoho nezaujímajú, je platné pred voľbami, ale nie po nich. Teda, samozrejme, s výnimkou SR...
