Autorka je publicistka
Typický západoeurópsky introvert. S tými robím rozhovory „najradšej”, preletelo mi hlavou, keď mi podal ruku a s plachým úsmevom šepol „hallo”.
Dostať z nich jasnú odpoveď na jasnú otázku, vtesnať ich filozofické, mnohoznačné a rozvláčne úvahy o zmysle života, politike, globalizme či exkurzy na najrôznejšie historické témy do pár riadkov, ako to požadujú noviny, je prakticky nemožné. Takže sa snažíte pochopiť, čo vám chcú vysvetliť, potom to zjednodušíte, zostručníte a hodíte do počítača, na čo vám to pri autorizácii oni hodia späť s tým, že tak to vôbec nemysleli.
„Marc Bennetts," usmial sa, akoby mi čítal myšlienky.
„Petra Procházková," opätovala som pevný stisk a zapla diktafón v nádeji, že nemá veľa času. Mal ho dosť. Našťastie. Jeho pohľad na krajinu, kam sa v roku 1997 presťahoval, je výnimočne triezvy, chápajúci a optimistický.
Britský publicista Marc Bennetts je jedným z najlepších pozorovateľov ruskej reality akého som kedy stretla. Hovorí mäkkou ruštinou s britským prízvukom. Vydal knihu o ruskom futbale, o ruskej náklonnosti k okultizmu, o ruskej opozícii aj rad sprievodcov po krajine, ktorú dokonale pozná.
Má voči Rusom veľa výhrad, ale nemá rád, keď im jeho západní kolegovia radia, ako majú žiť. „Som na to alergický," povie zrazu nezvyčajne razantne. „Strašne ma štve, keď západní novinári Rusom radia: ruský ľud, povstaň proti despotovi Putinovi! Ja som novinár a píšem o tom, čo ruský národ robí a chce, ale neradím mu. To je predsa jeho vec, koho chce za vládcu a aký systém mu vyhovuje. Ja v Rusku žijem a pozorujem ho ako sociálno-politické zjavenie."
Slobodne po trávniku
Ako sa žije Britovi v Rusku?
"Žijem v centre Moskvy s ruskou ženou a dcérou. Moskva dnes poskytuje celkom slušný komfort."
Ale tiež za „slušné" ceny.
"Prenajímame si už dvanásť rokov veľmi lacno byt od profesora astrofyziky. On sa nezaujíma o biznis, ale o hviezdy. Máme šťastie."
Pamätám si centrum Moskvy z prelomu storočia a nič komfortné to nebolo – smrad z obrovského množstva áut, šváby ovládali kuchyne, nájmy boli nekresťansky vysoké.
"Tú zmenu vyprovokovala politická situácia. V roku 2011, po veľkých protestoch opozície proti neslobodným voľbám, si na moskovskej radnici povedali: Musíme rýchlo urobiť centrum príťažlivým a komfortným, ľudia budú žiť v pokoji a nebudú organizovať demonštrácie. Čoskoro vznikol z Parku Gorkého jeden z najkrajších parkov v Európe. Je tam wi-fi, veľa kaviarní, môžete tam dokonca chodiť po trávniku! V Rusku! Sami Rusi to niekedy nechápu. Išiel som tam nedávno s dcérkou a neznáma žena na mňa kričí: Ako môžete chodiť po trávniku! Čo ste to za otca!“
