Uznesenie vyšetrovateľa, že predseda Fico síce „naplnil formálne znaky prečinu ohrozenia (...) daňového tajomstva“, ale konanie proti nemu zastavuje, je vcelku sila, hoci v živote premiéra to zostane len ako nepodstatná epizóda.
Na čom zaiste nič nezmení ani volanie opozície, aby odstúpil z funkcie. Neodstúpi.
Zdôvodnenie vyšetrovateľa, že Matovičove dane sa ako „téma verejného záujmu“ (??) zmestia do slobody prejavu premiéra, krváca z veľa rán, ale nechajme ho ležať. Podstatnejšie je si pamätať, že na tvrdenie o neznámom občanovi, od ktorého na mítingu získal dokumenty, si Fico nezohnal ani jedného svedka. Ani nohu!

Autor by čakal, že sa posnaží, pretože ak ho nemá – a nemá! – tak sa z pravdepodobnosti, že do politického boja s opozičným predstaviteľom bola zatiahnutá štátna moc, stáva istota.
So zákonom kompatibilný spôsob, ako mohol Fico nadobudnúť daňový „materiál“ o Matovičovi, fakticky neexistuje.
Nie je isté, či by si vyšetrovateľ obhájil, že Matovičovo daňové príslušenstvo je témou verejného záujmu.
Je to opozičný politik, na kolobeh verejných peňazí nemá vplyv, nerozhoduje o zásadných veciach štátu, takže je veľmi otázne, či jeho prípadná daňová delikvencia nesie takú informačnú hodnotu, že prebíja daňové tajomstvo.
Ale dobre.