Z pozemkovej kauzy, ktorú prehnali Novým Časom, sa dá vyvodiť maximálne toľko, že kampaň proti prezidentovi má nabité slabo.

Aby z príbehu troch „rýchlych prevodov“ kedysi pred takmer 20 rokmi čosi Kisku kompromitovalo, museli by neznámi dobrodinci dodať aspoň nejaké fakty či indície.
Niet ničoho, samá voda.
Žaloba, ktorá mala čas 18 rokov a zrazu sa podáva práve teraz, je dosť návodná, aby nám došlo, o čo tu beží. Dalo by sa však aj vyložiť nohy na stôl.
Ak majú na Kisku iba takýto Slavkov, respektíve podobné kalibre, tak šliapu vodu naprázdno. Jednak však netušíme, čo držia v zásobníkoch, čo je aj výzva, aby Kiska upokojil národ.
Výstražné akurát dosť je však najmä to, ako tvrdo po ňom idú. Za lubom môžu mať aj takú ideu, že v rýchlopaľbe obvinení z čeľade „našli sme ráno na stole“ sa stratí, že sú bez vecného obsahu. Zostanú len pocity, že je to veľa.
S návrhármi, ktorí vyzývajú Kisku odstúpiť, sa trhajú vrecia. Dobre si všímajme kanály, cez ktoré komprá chodia, aj tých, ktorí mu dávajú neslušné návrhy.