Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Európska únia má pred sebou ďalšiu veľkú výzvu. Prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnejší život na našom kontinente i za jeho hranicami. Minulotýždňové schválenie bezpečnostnej, ako aj obrannej stratégie na Slovensku je v tomto kontexte dobrým krokom.
Európa ešte nikdy nebola taká bezpečná.
Takouto vetou sa začínala európska bezpečnostná stratégia, ktorú v roku 2003 prijala Rada Európskej únie. Optimizmu, ktorý bolo zo stratégie cítiť, sa veľmi čudovať nedalo.
Studená vojna sa definitívne skončila, zmieriť sa postupne podarilo krvavé konflikty na Balkáne, spojenecké vojská pomerne úspešne zasiahli v Afganistane a Spojené štáty stáli neohrozene na čele najväčšej vojenskej aliancie v histórii NATO.
Zrejme aj tento pocit relatívnej bezpečnosti spôsobil zdanie, že mier a bezpečnosť Európy sú vyhraté na desaťročia a obranná a bezpečnostná politika tak medzi hlavné priority EÚ patriť nemusia.
Očakávania od Únie
Dnes, po štrnástich rokoch, je situácia výrazne iná. U našich susedov na Ukrajine už štvrtý rok planie vojenský konflikt.
Rusko anektovalo Krym, vojna v Sýrii vyhnala zo svojich domovov milióny utečencov, európske metropoly sa musia vyrovnávať s barbarskými teroristickými útokmi a severokórejská diktatúra provokuje svet jadrovými testami čoraz agresívnejšie.
Nová americká administratíva dala zároveň jasne najavo, že sa jej nepáči porušovanie finančných záväzkov a pomalé tempo, akým viacerí európski spojenci v NATO modernizujú svoju výzbroj. Nástupom Donalda Trumpa sa oslabilo aj americké odhodlanie riešiť problémy iných.
