Teraz už naozaj odídem. Tak ja už fakt idem! Už odchádzam! Práve takejto známej modelovej situácii z partnerských hádok sa chcel katalánsky líder Puigdemont vyhnúť, no napokon sa do nej vmanévroval.
Jediným kompromisným riešením, aby si zachoval tvár a neprivodil katastrofu, bolo vyhlásenie a zároveň nevyhlásenie nezávislosti, ktoré katalánsky parlament odhlasoval tesnou väčšinou 72 hlasov zo 135. Odklad s ním spojený zároveň vytvára priestor na ďalšie rokovania medzi Barcelonou a Madridom.
Pred desiatimi dňami vyzeralo všetko náramne jednoducho. Dobrí Katalánci si usporiadajú referendum, zlý Madrid na nich pošle policajtov s obuškami a ukončenie nefunkčného vzťahu rozvodom bude otázkou dní, ak nie rovno hodín, pričom svet ešte chápavo prikývne, že je to tak lepšie.
Lenže keď sa usadil prach po neprimeranom mocenskom zásahu Madridu, ukázalo sa, že nie všetko hrá katalánskym separatistom do karát. Európska únia dala jasne najavo, že dobrodružný spôsob vzniku nových štátov nemôže schvaľovať. A o jednoznačnej podpore takéhoto kroku sa nedá hovoriť ani v samotnom Katalánsku.
