Aj keď takpovediac „systémové“ voľby – Británia, Francúzsko, Nemecko – má Európa šťastne za sebou, je stále o čo hrať.
Rakúsko, kde sa volí v nedeľu, je zaujímavé ako laboratórium globálnejších trendov (vetrov), ktoré prepisujú politické scény a mapy.
Povedomý je najmä beh sociálnych demokratov (SPÖ). V Rakúsku strácajú takmer na chlp podobne ako ich sesterská SPD v Nemecku a len o čosi menej než ideoví súrodenci z Francúzska a Holandska. (O týždeň to isté aj česká ČSSD.)
Rakúski slobodní sa zmenili. Ich spojencami sme už aj my Čítajte Aj približne 25 percent SPÖ, s ktorými sa úctivo pozerá na chrbát ľudovcom (34 %), takto zobrazuje ľavicu v jej epochálnej kríze, keď všade – i v Rakúsku – jej voliči utekajú kade ľahšie.
Nesporne hlavný dôvod súvisí aj v AU s vnútrospoločenskými pohybmi, ktorých bolo od posledných volieb (2013) azda viac než od vyhlásenia neutrality (1955) dovtedy.
Ľudovci z ÖVP sú vypuklou evidenciou, že tzv. štandardná pravica chytá čerstvé vetry ak nie lepšie (to je sporné), tak určite šikovnejšie. Po tom, čo vedenie prevzal Sebastian Kurz, sa vlastne o „štandarde“ hovoriť nedá, keďže zmeny, ktoré zaviedol – pod hrozbou, že inak lídrom nebude – sa najskôr podobajú kombinácii Macronovho „En marche“ a Babišovho ANO.
