Minulý víkend sa slovenskej ľavici prihodili dve veci. Skupina členov Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS) sa rozhodla vytvoriť nový politický subjekt a na zjazde Strany zelených na Slovensku (SZS) bol doterajší predseda Jozef Pokorný nahradený vo funkcii Zdenkou Tóthovou.
Vo Volfovej SDSS sa vlastne nič zvláštne nestalo. K podobným štiepeniam tu dochádza dosť často a ich priebeh býva vždy rovnaký. Nespokojná frakcia sa pokúsi zvrhnúť vedenie strany, pokus je neúspešný a časť frakcionárov následne odíde zo strany a založí si nový politický subjekt. Samotnú SDSS tento odchod nijako výrazne neoslabí, ani neposilní. Odštiepený subjekt sa sám v politike nedokáže presadiť a v SDSS sa po čase objaví nová nespokojná frakcia. Niet dôvodu si myslieť, že tentoraz to bude inak.
Závažnejšie dôsledky by mohla mať výmena na čele SZS, ktorou sa zrejme zelení pokúšajú dostať z útlmu, v ktorom sa politika ich strany v poslednom období ocitla. (Je príznačné, že na zjazde bolo ako najväčší úspech zelených hodnotené presadenie zákona na ochranu nefajčiarov.) SZS si na riešenie straníckych problémov zvolila podobný recept ako SDĽ, z tieňa ktorej sa usiluje vystúpiť: novú a zatiaľ neznámu tvár na poste predsedu a samostatnejšiu politiku. V porovnaní s SDĽ má SZS aspoň teoreticky lepšie vyhliadky, že tento recept zaberie. Bývalý predseda SZS J. Pokorný totiž rozhodne nepatrí k tak známym politikom ako expredseda SDĽ P. Weiss. Kým u SDĽ doslova bije do očí, že P. Weiss si v rebríčkoch dôveryhodnosti naďalej udržiava poprednú pozíciu a jeho nástupca J. Migaš sa v nich neobjavuje ani na spodných priečkach, u zelených v dôsledku nahradenia nevýrazného J. Pokorného zatiaľ neznámou Z. Tóthovou takýto paradox nehrozí. A príklad razantnej opozičnej politiky SDSS zasa ukazuje, že vystupovanie z tieňa SDĽ je predsa len realistickejším konceptom ako "samostatná ľavicová politika" SDĽ, ktorá neustále naráža na zásadnú rozpoltenosť slovenskej politickej scény. Nie je však vylúčené, že recept SDĽ nezaberie ani u zelených.
