Miroslav Pollák bol splnomocnencom vlády pre rómske komunity v rokoch 2010 - 2012
1. Po voľbách sa víťaz stal starostom a protikandidát jeho zástupcom. Na začiatku si nové vedenie obce povedalo, že základom úspechu sú dobré vzťahy medzi ľuďmi. Rozhodli sa dať tieto vzťahy do poriadku. Povedali si, že bez toho, aby sa ľudia stretávali, nič v obci sa nemôže podariť.
Pochodovali obcou za práva kôz a oviec Čítajte 2. Prvým projektom v obci bolo okrášlenie obce veľkými drevenými sochami. Projekt bol výsledkom spolupráce obce s mimovládnou organizáciou sídliacou v obci. Obec zabezpečila drevo a mimovládka občerstvenie (guláš a pivo). Mala vzniknúť jedna socha, výsledkom bolo tucet sôch. Vďaka dobrej propagácii sa na projekte zúčastnila väčšina obyvateľov obce.
3. Nadšenie obyvateľov bolo treba udržať, a preto obec organizuje každý rok pravidelne sa opakujúce celoobecné kultúrne aktivity. Na týchto akciách sa stretávajú Rómovia aj Slováci a vznikajú spoločné nápady na ďalšie nové podujatia pre všetkých ľudí z obce.
4. Riešenie biednej životnej situácie Rómov patrilo k prvým úlohám obce. Starosta sa pustil do neľahkej úlohy usporiadavania pozemkov. Zlepšenie bývania Rómov sa stalo kľúčovým bodom k zlepšeniu ich života a toto pravidlo ostáva v platnosti aj dnes pre nové mladé rodiny.
Bolo treba rýchlo konať a používať aj neštandardné metódy práce a vyjednávania. Jednou z podmienok bolo odstránenie čiernych príbytkov. Starosta odkupoval pozemky od pôvodných majiteľov za nie veľké ceny. Platby v katastri platila obec, ktorá finančne vypomáhala kupujúcim Rómom (pre vtedajšie vysoké úroky v bankách) a dohodla s nimi splátkový kalendár. Do piatich rokov boli bezúročné pôžičky splatené.
Tým sa vzťahy medzi Rómami a Slovákmi zlepšili a obec získala skúsenosť a poučenie: keď sú problémy neštandardné aj riešenia treba hľadať neštandardne.
5. Prvou sériou projektov pre Rómov boli rôzne kurzy, školenia a rekvalifikácie. Rómov bolo treba naučiť včas ráno vstávať, byť dochvíľni a dodržiavať disciplínu a pravidlá. V období vysokej nezamestnanosti nebol veľký záujem o rómsku pracovnú silu a vyškolení Rómovia ostávali naďalej nezamestnaní. „Darmo už vedeli chytať ryby, keď v rybníku ryby neboli.“
