Autor je nezávislý publicista, pôsobí v Londýne
Katalánsko, severovýchodná oblasť Španielska (7,5 milióna obyvateľov), v utorok večer vyhlásilo nezávislosť od Španielska.
Udialo sa to viac-menej formálne, v regionálnom parlamente v Barcelone, pričom katalánsky prezident Carles Puigdemont, členovia jeho vlády a ďalší vodcovia iných strán podpísali, že „nezávislosť je vôľou ľudu“ – aspoň podľa Puigdemonta, ktorý tým myslel 90 percent hlasov za odtrhnutie v referende z 1. októbra.
Vyzval všetky ostatné krajiny a organizácie, „aby uznali Katalánsku republiku ako nezávislý a suverénny štát“. Zrejme ho ani v najmenšom netrápia sťažnosti firiem, ktoré sťahujú svoje sídla z Katalánska, ani pravdepodobný dátum takéhoto kroku – tzv. „Na svätého Dindy, čo nebude nikdy“.
Madrid aj Barcelona oslavujú sviatok národnej jednoty Čítajte Nie je vôľa podporovať separatistov
Iba tri maličkosti kalili radosť z tejto situácie. Prvou bol fakt, že katalánsky prezident a jeho priatelia nemali žiadnu ústavnú právomoc oddeliť Katalánsko od Španielska – a vlastne ani usporiadať referendum. Ide o jednostranné vyhlásenie nezávislosti a je vysoko nepravdepodobné, že národná vláda v Madride alebo zahraničné vlády ju uznajú za zákonnú.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová „uistila o svojej podpore pre jednotu Španielska“ v telefonáte so španielskym premiérom Marianom Rajoyom.
Francúzska vláda avizovala, že vyhlásenie nezávislosti Katalánska „neuzná“ a ďalšie členské štáty Európskej únie od Írska po Cyprus oznámili to isté. Mnohé z nich majú medzi vlastnými menšinami separatistické hnutia a nijako netúžia povzbudzovať ich.
Kam sa podela väčšina?
Druhým problémom je, že referendum v Katalánsku bolo podvrhom. Len 43 percent obyvateľstva, ktorí v ňom hlasovali, sa presne vyrovná 44 percentám obyvateľov, ktorí podľa posledného prieskumu verejnej mienky chceli nezávislosť.
Tento prieskum stanovil počet ľudí, ktorí chcú zostať v Španielsku ako väčšinový, na 48 percent, napokon ako všetky ďalšie prieskumy v ostatných rokoch – ale v samotnom referende hlasovalo len veľmi málo z tých, čo sú proti nezávislosti.
Nešlo o číru nedbalosť či nepozornosť. Stredobodom stratégie separatistov bolo vyhlásiť nezávislosť, hoci ju v skutočnosti chce iba menšina populácie.
