Pár minút po zverejnení nálezu, že sa rušia súdne výroky o „neoprávnenej evidencii“ Andreja Babiša v registroch ŠtB, sa nechce polemizovať s názorom, že „rozhodnutie Ústavného súdu je prelomové“ (Krajňák). Už len preto, lebo dojatím sa až zviera hrdlo z toho, že mentalitou boľševika výrazne poznačený Macejkovej dvor sa zmohol na výrok, na aký by bol pyšný aj autor textu.
S tou prelomovosťou však môže byť problém. To, že ÚPN vyhral na Ústavnom súde s námietkou nezákonnosti, lebo svedkovia v prospech Babiša neboli zbavení mlčanlivosti, sa teraz môže obrátiť proti nemu.

Teda proti ÚPN, keďže ak sa kauza vráti na okresný súd BA – ale to je veľké ak (pozri nižšie) –, minister vnútra zaiste vyhovie žiadosti o zbavenie mlčanlivosti, aby už bolo procesne všetko kóšer. Naprotiveň terajšku, o ktorom ÚS konštatoval, že „dôkazy boli získané nezákonným spôsobom“, už budú v súlade so zákonom. A čo potom?
Nuž, eštebáci v pohode zopakujú, že Babiša v živote nevideli, netušia, čo je to Bureš, atď. Podobne ako v prípadoch iných evidovaných spolupracovníkov, kde ani nevieme, či zbavenie mlčanlivosti sa uskutočnilo, alebo nie.