Na prvý pohľad je človeku z bratislavského nákupného summitu nepatrične až bizarne. Do krásavice na Dunaji sa zišli najťažšie váhy V4, aby sa ponosovali, že regionálna šunka nie je dostatočne ružová, aviváž nevonia ako u susedov a aj rybie prsty kapitána Igla u nás nie sú naozajstným mäsom.
A že je to prvoradá téma, ktorou sa má zaoberať Európska komisia.

Inak podľa Viktora Orbána prídu na rad národné regulácie, ktoré prinútia zlovoľnú koalíciu globálnych investorov, aby sa na európskom trhu správali, ako si on predstavuje! No isteže.
Inokedy by sme povedali toľko, že odlišné zloženie „rovnakých“ výrobkov je norma, nie anomália. Dôvody sú rôzne, svoju rolu zohráva logistika, kúpna sila, estetické a iné preferencie spotrebiteľov, marketing a podobne.
Preto The Economist prišiel s indexom Big Mac, keďže Big Mac predstavuje výnimku z pravidla a je na celom svete rovnaký. Dodali by sme, že horšie výrobky si Slováci, Maďari a Poliaci kupovali desaťročia a niet dôvodu, aby sa to nárazovo zmenilo, keď má západná Európa násobne vyššiu kúpnu silu. Lepšie povedané, dôvod je jediný – politický.