Keby si na piatkovom summite Fico, Sobotka, Szydlová alebo Orbán vymenili omylom prejavy, nič by sa nestalo. Všetci totiž zneli ako cez kopirák. To nereptáme, výnimočne, iba sme si všimli.
Nebolo to tak dávno, čo sme volali smerom k špičkám Visegrádu, že jediné, čo ich spája, je neobmedzená schopnosť frflať a rozvracať spoločné iniciatívy.
Na potravinovom samite sa hovorilo aj o budúcnosti Európskej únie Čítajte Nájsť zhodu nevedeli ani vnútri. Napríklad pri sankciách sa riadili tým, že treba predsa flirtovať aj s proruským sentimentom časti populácie, čo tam po medzinárodnom práve, však premiér Fico a prezident Zeman.
Keď prišlo na utečenecké kvóty, Visegrád – najprv bez Poľska a potom aj s ním – sa postavil do jedného šíku. Toto je pre nás hodnotová otázka, tadeto vlak neprejde, povedali aj v onej neúspešnej žalobe. Vtedy sme začali počúvať o Visegráde ako spolku na rozvracanie Únie.
No potom sa Fico rozbehol smerom k Macronovi s Merkelovou a Visegrádu odkázal, že na pomalších sa nebude čakať.
Toľko k tejto skupine, ktorá raz existuje a hneď zas nie.
Ale zvládli to, našli spoločnú reč. Takú šalamúnsku, že môžu hromžiť a zasadzovať sa za ľud svojich republík, konzumentov demokracie, ktorých nadnárodné firmy "šidia" na kalóriach aj chuti. No zároveň to hromženie ide po vlase EÚ, sľubuje meniť ju zvnútra podľa chuti našinca.
