Kaskáda európskych hlasovaní, z ktorých sa každé jedno pociťovalo ako civilizačná križovatka, sa začala pred rokom práve v Rakúsku voľbou prezidenta. I keď Európa následne perejami prešla bez straty poctivosti, je dnes vcelku paradox, že okolo parlamentných volieb, v ktorých sa delí skutočná moc, sa hysterizuje podstatne menej.
Menej i napriek tomu, že „slobodní“ (FPÖ), ktorých vládnu účasť prognózujú mnohí, si nesú ako strana ešte „krajnepravicovejší“, populistickejší, extrémistickejší profil než ich prezidentský kandidát Hofer. Dalo by sa dlho rozpitvávať jednotlivosti (napr. či predseda Strache hajloval alebo nehajloval, a pod.), fakt však je, že rakúska verejná debata nevedela exkomunikovať FPÖ tak, ako si nemecká poradila s AfD. Alebo a azda presnejšie – ani nechcela.
Rakúšania mimo jadra Únie, ale so strednou Európou Čítajte Spomienka na „protihaiderovské“ sankcie, ktoré konfrontovali rakúsku verejnú mienku v roku 2000 s celou EÚ, v dnešnej tolerancii FPÖ hrá zrejme takisto rolu. A upozorňuje na to, aké ďalekonosné môžu byť nezamýšľané dosahy niektorých dávnych rozhodnutí (omylov).
