Americké akciové trhy prepisujú rekordy, Japonsko zažíva najdlhšiu expanziu od začiatku deväťdesiatych rokov a dokonca aj Grécko sa síce s nemalou európskou pomocou, ale predsa len vrátilo na finančné trhy. Zdá sa, že ak už nie o dlhovej, tak aspoň o tej finančnej kríze môžeme s čistým svedomím rozprávať v minulom čase.
Eufóriu mierne kazí správa Deutsche Bank s hororovým názvom „Ďalšia finančná kríza“, v ktorej nemecký finančný gigant identifikuje možné príčiny najbližších hospodárskych problémov. Na zozname sú napríklad Čína a Taliansko.
Číslo jeden však patrí centrálnym bankám. Konkrétne rizikám, ktoré sa spájajú so sťahovaním veľkého množstva likvidity, ktoré centrálne banky za posledné roky vypustili na trh.
Tento problém je najakútnejší v USA. Európa, Japonsko a Veľká Británia stále fungujú v prostredí de facto nulových sadzieb, no Američania úroky pomaly zvyšujú. A pozitívne sadzby v kombinácii s veľkým množstvom peňazí sú receptom na problémy. Nenulové úroky totiž motivujú banky poskytovať úvery a peniaze takto pretekajú do reálnej ekonomiky a tlačia na rast cien.