Vladimír Mečiar je výnimočný typ politika, ktorý spôsobuje masívne spoločenské škody aj dávno po svojom poslednom odchode k medveďom.
Vskutku, každý nový článok o tom, že nikdy nebude niesť (trestnoprávnu) zodpovednosť za svoje činy, akoby povzbudzoval všeobecnú skepsu a presvedčenie, že na Slovensku spravodlivosť nikdy nemôže zvíťaziť, ak by mala ublížiť skutočne mocným.

Chronický, zľahka masochistický optimista však dokáže na jeho osobe a pôsobení nájsť aj isté pozitívum.
Mečiar sa totiž pričinil o tvorbu modernej mytológie, ktorú, čo si budeme hovoriť, v nejakej podobe potrebuje každý národ.
Slováci to však vždy mali problematické – svätoplukovské blúznenie o slávnej Veľkej Morave je síce použiteľné, ale smiešne, keďže Slováci v tých časoch ani nejestvovali, uhorské dejiny Slováci programovo ignorujú a prenechávajú Maďarom, štúrovci sú ako evanjelici automaticky nedôveryhodní a ešte ich nikto nečíta, prvá ČSR bola na Slovákov skromná, tí aktívnejší sa navyše zväčša zdiskreditovali fašizmom, a Dubček je kontaminovaný komunizmom.