SME

​​​​​​​Kotlebova dymová clona

(Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)
​​​​​​​Kotlebova dymová clona

Kým sa sústredíme na kreslo Mariana Kotlebu a okrajovo Milana Uhríka v Nitre, ĽSNS sa chystá zabrať stovky miest naprieč všetkými župami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kotlebova dymová clona – obsah

Prológ

Pred štyrmi rokmi sa jeho vystúpenia stále ešte považovali za underground či perifériu politiky, nikto si nevšímal jeho kampaň, azda okrem plachty natiahnutej na kopci nad Banskou Bystricou, ktorej rukou vytvorený nápis vzbudzoval skôr úsmev než obavy.

Keď v prvom kole župných volieb porazil pravicového kandidáta Ľudovíta Kaníka, premiér Robert Fico vtedy vyhlásil, že Kaníka by porazilo aj vrece zemiakov. O dva týždne neskôr toto „vrece zemiakov“ porazilo aj kandidáta Smeru Vladimíra Maňku.

Marian Kotleba sa stal županom.

Odvtedy sa veľa zmenilo. ĽSNS už nie je podivná partia pohybujúca sa na okraji politického spektra. Stala sa z nej politická strana so 14 poslancami v štátnom parlamente a stabilnou desaťpercentnou podporou, ktorá navyše môže byť v prieskumoch značne podhodnotená.

Dnes je zápas o kreslo župana v Banskej Bystrici ostro sledovaný súboj. Pomôže spojenie demokratických kandidátov, aby sa netrieštili hlasy proti Kotlebovi, ktorý dlhé mesiace v prieskumoch verejnej mienky v Banskobystrickom kraji viedol? Kto ešte podporí Jána Luntera? A bude to vôbec na zosadenie Kotlebu stačiť? A keď sa tak pozeráme na Banskú Bystricu, nehrozí nám podobný scenár v Nitre, kde za ĽSNS kandiduje Milan Uhrík?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Tieto otázky však môžu byť pre výsledok župných volieb 4. novembra a budúcu podobu slovenských regiónov úplne nepodstatné.

Na základe analýzy dát z posledných parlamentných a župných volieb aj spolu s rozdelením volebných obvodov v tých nadchádzajúcich vyplýva, že ĽSNS môže po 4. novembri získať významný podiel na regionálnej moci.

A namiesto jedného župana v Banskej Bystrici a žiadneho poslanca v súčasnosti môže ovládať štyri kraje a v ďalších dvoch byť reálnou súčasťou rozhodovania.

Ako nás všetkých prekvapil, ale nemal

V roku 2013, rovnako ako v iných voľbách predtým, sa nedávali ĽSNS a Kotlebovi žiadne veľké šance. Veď v parlamentných voľbách v roku 2010 získala 1,33 percenta, teda 33 724 hlasov, o dva roky neskôr v predčasných voľbách 1,58 percenta a 40 460 hlasov.

Preto prekvapilo, keď Marian Kotleba v prvom kole získal len v samotnom Bansko-bystrickom kraji 26 251 a v druhom kole zvíťazil s 71 397 hlasmi, čím získal zo županov druhý najvyšší celkový počet hlasov. (Najviac mal Pavol Frešo v Bratislavskom kraji – 74 132 hlasov.)

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Za župných poslancov kandidovalo 45 predstaviteľov ĽSNS. Mandát získal iba Kotleba, ako župan sa ho však musel vzdať.

Analytici sa vtedy predbiehali, či ide o voličský protest, alebo reálnu podporu pre človeka, ktorý sa vyznačuje fašistickým myslením a extrémistickou rétorikou.

Ale ďalšie prieskumy neukázali, že by výraznejšie stúpla podpora ĽSNS aj na celoslovenskej úrovni. Ešte tri týždne pred parlamentnými voľbami 2016 dosahovala v prieskumoch iba 2,2-percentnú podporu.

A hoci sa počas dvojtýždňového moratória na volebné prieskumy pred dňom parlamentných volieb objavovali informácie o silnej podpore pre ĽSNS, prekvapenie vo volebných štúdiách, redakciách aj centrálach strán bolo krátko po 22. hodine v sobotu 5. marca 2016 veľké.

Na základe exit pollov sa ukázala podpora pre ĽSNS na úrovni 6,8 percenta, reálne výsledky dosiahli až 8,03-percentnú podporu. ĽSNS volilo viac ako 200-tisíc voličov.

Dymová clona

Dymová clona je dym, vypúšťaný na krytie pohybu alebo utajenie polohy vojenských jednotiek, ako napríklad pechoty, tankov, lietadiel či vojnových lodí. Používali ju už staroveké armády. V prenesenom význame sa termín dymová clona používa aj pre spôsob prejavu, správania, ktoré má byť zásterkou na iné konanie.

ĽSNS dokázala pred médiami, analytikmi aj inými stranami relatívne skryto mobilizovať veľké skupiny voličov. A kontinuálne v tom pokračuje dodnes. S tým rozdielom, že má o päť miliónov eur viac, ktoré získala za úspech vo voľbách.

Kotleba zároveň buduje stranu so silnými štruktúrami, ktorá v sebe nenesie len určité stranícke prospechárstvo, ale najmä silné ideologické väzby, podobné kmeňu a kmeňovej identite, so samostatnými výrazovými prostriedkami, rituálmi či prerozdeľovaním bohatstva od náčelníka medzi jednotlivých členov.

Kotleba zásadne redefinoval výkon praktickej politiky v slovenskom priestore. A k tomu patrí aj mätenie protivníkov.

Dnes sa všetci pozeráme na Kotlebove kreslo a trochu poškuľujeme po Uhríkovi. A oni zatiaľ robia dymovú clonu pre 336 ľudí, ktorých ĽSNS nasadali ako kandidátov na poslancov župných zastupiteľstiev.

Viete, do akej množiny patríte?

Volebný systém vo voľbách do VÚC je iný ako v parlamentných. V parlamentných voľbách existuje iba jeden volebný obvod a tým je celé Slovensko. Občania si v ňom vyberajú 150 poslancov parlamentu, pričom každá strana môže nominovať 150 kandidátov na poslanca.

V župných voľbách existuje v každom kraji viacero volebných obvodov. V nich sa volí iba určitý počet poslancov, podľa jeho veľkosti.

Takže, hoci má bratislavská župa celkovo 50 poslancov, Petržalčania budú voliť iba deviatich z nich.

Napríklad v Žilinskom kraji v najväčšom obvode, ktorí tvorí samotná Žilina, volia 13 poslancov, v Dolnom Kubíne a okolitých obciach, ktoré do spoločného obvodu spadajú, iba troch poslancov.

A čo je podstatné, nie je nevyhnutné voliť podľa straníckej príslušnosti, svojich poslancov si môžete vyberať naprieč stranami. Každý Dolnokubínčan má tri krúžky, ktoré venuje jemu sympatickým kandidátom. Či už tým mladým, alebo občianskym aktivistom, alebo po jednom Smeru, Mostu a SNS. Alebo všetky tri kandidátom ĽSNS.

Pozreli sme sa na to, koľko hlasov získala LSNS vo všetkých obciach na Slovensku v parlamentných voľbách 2016. A následne sme tieto hlasy zrátali podľa jednotlivých volebných obvodov. Vieme tak približne povedať, koľko voličov ĽSNS sa minimálne nachádza v príslušnom volebnom obvode.

Tiež sme sa pozreli na to, koľko hlasov bolo potrebných na zvolenie konkrétnych poslancov v župných voľbách v roku 2013 v jednotlivých obvodoch.

Zostaňme pri Dolnom Kubíne. V parlamentných voľbách odovzdalo hlas pre ĽSNS 2578 voličov v obciach, ktoré do tohto obvodu spadajú. Na zvolenie najúspešnejšieho župného poslanca bolo pred štyrmi rokmi potrebných 2381 hlasov, na zvyšných dvoch niečo vyše 2100.

Ak by teda 4. novembra prišli k volebným urnám v obvode Dolný Kubín všetci tí, ktorí odovzdali v parlamentných voľbách hlas ĽSNS, mohlo by sa stať, že pohodlne obsadia všetky tri poslanecké kreslá. A podobná situácia je v desiatkach obvodoch naprieč Slovenskom.

Čo by teda mohli kotlebovci získať?

Rozhodovanie vo VÚC je najmä o vzájomných vzťahoch župana a zastupiteľstva, o čom sa mohol presvedčiť samotný Kotleba aj počas svojho štvorročného úradovania v Banskej Bystrici. Župan je štatutár kraja s podpisovým právom. Môže nepodpísať dotácie pre divadlo, naopak, môže kde-tu pomôcť kamarátom. Ale podobne ako v prípade Kotlebu sa môže stať, že ostane na periférii akýchkoľvek vzťahov, či už s vládou, mestami alebo inými partnermi.

Avšak možný zisk zastupiteľstiev dodá ĽSNS legitimitu. Keďže župné parlamenty schvaľujú rozpočty, programy sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja, rozhodujú o úveroch alebo pôžičkách, alebo môžu zriaďovať či rušiť župné firmy, sociálne podniky, tak každý, kto bude chcieť v kraji čokoľvek urobiť, bude musieť získať súhlas poslancov. Teda ich väčšiny. Teda ĽSNS. Teda ich šéfa. Kotlebu.

Zrazu sa z neho stane nevyhnutný partner na rokovanie a jeho poslanci budú rozhodovať o miliardách eur naprieč viacerými župami. Cez rozpočty budú môcť zablokovať fungovanie škôl, nemocníc, domovov sociálnych služieb. Alebo povoliť. Ako budú chcieť.

Tri scenáre

Na základe dát, ktoré sme získali, sme namodelovali tri možné scenáre župných volieb.

Keby voliči ĽSNS kopírovali správanie voličov iných strán, v podstate nič zásadné by sa na politickej mape neudialo. Strana by získala pár mandátov, väčšinu by brali nezávislí kandidáti a široké koalície, ktoré v niektorých krajoch vznikli.

Ak by boli voliči ĽSNS motivovanejší a prišli by k urnám vo väčšom množstve než voliči iných strán, získali by Kotlebovi poslanci niekoľko desiatok mandátov. Hovoríme o dvoch, troch, maximálne štyroch desiatkach z celkového počtu 416 mandátov v ôsmich krajoch. Zrejme by vôbec nebodovali v Bratislave a Nitre, naopak, najviac by zrejme brali v Trenčíne a Prešove.

Ten najextrémnejší scenár pokojne môžeme nazvať „Dobytie Slovenska“. Kotleba a jeho ĽSNS bude veľmi úspešná v mobilizácii a k urnám 4. novembra prídu všetci voliči strany, ktorí prišli v posledných parlamentných voľbách. Zvyšné strany navyše nedokážu voličov osloviť nad rámec bežných volieb do VÚC.

V tom prípade ĽSNS získa výrazný počet poslancov v šiestich z ôsmich župných zastupiteľstiev. „Čistá“ by zostala len bratislavská a prekvapivo nitrianska župa. V ďalších krajoch by to vyzeral omnoho zelenšie.

V banskobystrickej bašte by ĽSNS väčšinu nezískala, obsadila by len 17 zo 49 kresiel. Väčšinu by nemala ani v Košiciach, kde by získala 22 z 53 možných poslancov.

Zvyšné štyri kraje by padli. V Prešove by získali rovnú polovicu poslancov, v Trenčíne, Žiline a Trnave väčšinu.

ĽSNS by tak dokázala úspešne premeniť takmer polovicu zo svojich 336 nominácií, mala by 165 poslancov. Vo voľbách by sa stala najúspešnejšou stranou.

Ale počkajte, počkajte, mýlite sa...

Pozorní čitatelia teraz určite upozornia na niekoľko problémov, ktoré naša metóda má.

Prvým z nich je, samozrejme, rozdielna účasť. V parlamentných voľbách dosiahla priemerne 59,82 percenta. Vo voľbách do VÚC 2013 sa podľa krajov pohybovala v prvom kole, v ktorom sa volili poslanci, od 17,4 percenta v Trenčianskom kraji po 25 percent v Banskobystrickom. A práve župné voľby patria k tým s najnižšou účasťou.

Od tých posledných sa však zmenilo niekoľko vecí. Asi najpodstatnejšia je zmena z dvojkolovej voľby na jednokolovú. Voľby tak budú oveľa viac pripomínať tie parlamentné a komunálne, v ktorých je tradične účasť vyššia. V posledných komunálnych to bolo od 34 do 60 percent podľa jednotlivých obvodov.

„Vyššiu volebnú účasť v porovnaní s poslednými voľbami predpokladajú aj politológovia. „Účasť by mohla v týchto voľbách mierne narásť, a to vzhľadom na dve skutočnosti. Prvou je zmena volieb na jednokolové, druhou by mohol byť zvýšený záujem médií a myslím, že aj verejnosti,“ hovorí per SME politický geograf Tibor Madleňák. Riaditeľ výskumnej agentúry AKO Václav Hřích odhaduje účasť približne na 30 percent.

Zároveň sú tohtoročné župné voľby exponovanejšie práve pre účasť ĽSNS v nich, čo môže byť motivujúcim faktorom tak na strane jej prívržencov, ako aj na strane jej odporcov.

ĽSNS má tiež väčšiu schopnosť mobilizovať svojich voličov. „Zodpovedá tomu aj veľká pozornosť, ktorú ĽSNS týmto voľbám venuje, pričom predovšetkým na sociálnych sieťach ide o veľmi výraznú mobilizačnú kampaň,“ hovorí Madleňák.

Ostatné strany podľa neho týmto voľbám možno až taký veľký význam nepripisujú. „Z tohto hľadiska by mohli byť voliči ĽSNS mobilizovaní vo väčšej miere. Zároveň sa od voličov iných strán môžu odlišovať tým, že ak prídu voliť, sústredia sa na kandidátov svojej strany. Úlohu pritom nemusí zohrávať konkrétne meno kandidáta, ale predovšetkým značka strany za jeho menom,“ dodáva politický geograf.

Navyše ĽSNS komunikuje podľa Hřícha so svojimi sympatizantmi efektívne, osobne aj cez sociálne siete a zároveň ich sympatizanti sú pravdepodobne osobnostne náchylnejší na komunikáciu systémom príkazu.

A hoci aj odborníci poukazujú na väčšiu mobilizáciu voličov ĽSNS, najpesimistickejší scenár zrejme nenastane. Napriek tomu kvantita, na ktorú Kotleba stavil, mu prinesie výraznejšie zastúpenie v župných parlamentoch.

Pokoj, dýchajte, ešte je čas

Napokon to tak vôbec nemusí dopadnúť a ukáže sa, že za dymovou clonou sa neblížila zelená armáda.

Z toho však, ako robí Kotleba a ľudia okolo neho politiku, sa treba poučiť. Ich to totiž sakramentsky baví, nielen pre zákulisné ťahy, utajené rozhovory a stretnutia v zahraničí, svetlá reflektorov na tlačovkách a drahé hodinky na rukách.

Ich hnacím motorom je ideológia, pocit boja proti systému, a tak nemajú zábrany a neúnavne skúšajú čoraz novšie metódy politickej propagandy aj relatívne efektívneho marketingu. ĽSNS našla stratégiu, ktorú všetci ostatní aj dnes, štyri roky po vstupe Kotlebu do úradu Banskobystrického kraja a dva roky po zasadnutí do parlamentu, podceňujú. Lebo odpoveďou na taktiku ĽSNS nie je viac bilbordov v kampani, viac spotov a nevyhnutne viac peňazí.

Oni sú v teréne nonstop už niekoľko rokov, robia to, čo rakúski politici nikdy nezabudli, kortešačky, a navštevujú ľudí od dverí k dverám, nielen preto, aby im dali leták, ale aj preto, aby im pomohli, dali im pocítiť, že aj tí v dedinách na perifériách sú niekto, aj tí neúspešní sú niekto, aj tí chudobní sú niekto.

Budujú okolo seba kmeň, ktorý sľubuje, že ak sa k nim človek pridá, oni sa o neho postarajú. A občas sa aj postarajú, rozdajú nechutných 1488 eur, nakupujú z peňazí vrecia žita, ktoré dávajú chudobným, ukazujú spoluúčasť, ochranu, teplo, oheň, bezpečnosť. A tí ľudia tomu veria.

Lebo nikto k nim neprišiel a nevysvetlil, že to v skutočnosti tiež je celé len jedna veľká dymová clona. A za ňou sa skrýva v lepšom prípade túžba po moci a peniazoch, v horšom prípade ten skutočný fašizmus.

Dôvetok

Cieľom našej projekcie nie je presne predpovedať výsledky volieb. Model je dôležitý, lebo pomenúva mechanizmus, akým sa strany so zdanlivo nižšou podporou môžu dostať využitím pravidiel k veľkej časti moci.

Ukazuje sa, že ĽSNS a Marian Kotleba sa správajú ako strana a hľadajú nové stratégie politického boja, aby dosiahli svoje víťazstvo.

A politici, kandidáti, či už na županov, alebo poslancov, a ich spin-doktori, si to ako keby neuvedomovali. Lebo odpoveďou na otázku, ako chcú osloviť voličov vo svojom obvode, nemôže byť, „že si objednajú celostranový inzerát“.

Je vysoko pravdepodobné, že najhorší scenár sa nenaplní a po voľbách vlastne s radosťou uznáme, že sme sa mýlili. A to bude pre krajinu tá najlepšia možnosť.

Na analýze dát spolupracovali Ondrej Podstupka a Tomáš Novotný

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Jakub Filo je zástupcom šéfredaktorky denníka SME pre spravodajstvo. Do SME nastúpil v júni 2015, najskôr ako vedúci oddelenia vedy a techniky, od septembra 2015 bol hlavným editorom spravodajstva. Facebook, Twitter, Instagram, LinkedIn

Čítajte ďalej

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Karikatúra denníka SME (Rosie Babicová).


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu