Či si Kurz vyberie socialistov, alebo slobodných, je, samozrejme, dôležitá politická výhybka. No šéf ľudovcov, víťaz rakúskych volieb a budúci kancelár, si vybral už skôr. Inak by nechodili ponosy od slobodných, že im vybrakoval programovú špajzu.
Tých slobodných, kvôli ktorým Rakúsko dostalo ešte v roku 2000 z Bruselu upomienku, že partaje odkazujúce na myšlienky porazené v druhej svetovej vojne nemôžu sedieť v národných parlamentoch.

Niektorí ľudia, ktorí v tom čase formulovali nesúhlas, sú stále naokolo v najvyššej politike. Taký Pierre Moscovici, vtedy francúzsky minister a dnes európsky komisár, tvrdil, že rešpektuje voľbu Rakúšanov, no zloženie parlamentu musí odrážať aj to, k čomu sa hlási širšie spoločenstvo krajín.
Veď EÚ bola postavená proti myšlienkam, ktoré chceli slobodní prepašovať naspäť.
Kurz možno bude tvrdiť, že si vzal od radikálov len toľko, aby nevládli oni (počuli sme od Holanďana Rutteho aj od Fica). Alebo si poslúži celou stranou, povedľa ktorej bude stále tým krajším. Otázne je, či aj dnes niekto zašteká.