Je možné, že niektorí poslanci sa pokúsia rozšíriť program schôdze, i keď to možné nie je. Skutočnosť, že schôdza bola zvolaná podľa starého rokovacieho poriadku, nezakladá opodstatnenie na rozšírenie jej programu. Platný rokovací poriadok zakazuje meniť a dopĺňať program schôdze zvolanej na žiadosť poslancov a neumožňuje to ani jeho prechodné ustanovenie. Je však známe, že slovenský parlament sa správa suverénne, čo znamená, že bez ohľadu na uvedené rozhodne hlasovaním. Momentálna politická vôľa parlamentnej väčšiny je totiž v krajine pod Tatrami nadradená aj zákonom.
Vzruch okolo návrhu zákona o priamej voľbe prezidenta priniesli nečakane predstavitelia DU. Jej právni experti vymysleli, že pri schválení tohto zákona v rovnakej podobe, ako je uvedený na petičnom hárku o vypísaní referenda, navrhnú poslanci DU aj prechodné ustanovenie, ktorým by prezidentovi v tomto prípade vyhlásiť referendum zakázali. Doteraz DU vyznávala a deklarovala úctu k názorom občanov. Názor 521 580 občanov tak dostal zaucho z úplne opačnej strany ako koaličnej. Keďže referendum o tzv. vstupe do NATO sa konať bude, a keďže prezident opakovane prezentoval ochotu vypísať obidve referendá v jednom termíne, niet dôvodu, a to ani v prípade, ak by zákon schválila NR SR, aby názor občanov bol odsunutý do kúta. Navyše ak nie je známe a jasné, kto a akým spôsobom bude iniciovať deklarované podanie na Ústavný súd. SDĽ od tohto zámeru odstúpila, a naopak, dáva návrh, aby pri prerokúvaní návrhu o zmene ústavy bolo do nej explicitne zakotvené, že referendom nie je možné priamo prijať zákon. Aj pán Mečiar síce povedal, že po jeho vyhlásení má vláda kedykoľvek právo pýtať sa, či toto rozhodnutie je v súlade s ústavou, ale ak by takúto otázku Ústavnému súdu aj položil, mal by ju ten odmietnuť pre nekvalifikovanosť.