Autor je právnik a spisovateľ
Povedať niečo k českým parlamentným voľbám? Kilometre sa tiahnuce rúbanisko, z ktorého sa vynára ÁNO a NIE, potom opäť kilometre holina, z ktorej občas vyskočí ako zajac nejaký ten lajk na facebooku.
Inými slovami, hovoriť niečo priamo o českých parlamentných voľbách a opomenúť spoločenskú tragédiu, o ktorej tieto voľby svedčia, je takmer strata času.
Fakty poznáme, napodiv sa na nich v zásade aj zhodneme. Máme tu strany takzvané systémové a proti nim strany nesystémové: xenofóbneho Okamuru, berlusconiovské ANO a Pirátov, ktorí vo volebnom klipe jazdia na starej dymiacej karose a hrajú na ťahacej harmonike, hoci často vzývaný sedliacky rozum by im prisúdil skôr elektromobil a techno.
Aj Piráti chcú vziať metlu a vymetať chliev, rovnako ako to chcel a dodnes chce Babiš a jeho ANO.
Všetky tri nesystémové strany majú chuť posilňovať priamu demokraciu, čo je podľa mňa priama cesta pod gilotínu alebo k vešaniu na lampy. Tie takzvane nesystémové strany v každom prípade spája jedno, a to vízia parlamentu ako „kecárne“. Takže - akcia alebo reči?
Nejde o jedny voľby
Akokoľvek absurdne to znie, to je v skratke tohtoročná česká voľba. Čo v rámci takto minimálnych možností možno zvoliť? Kam sa v rámci takejto chudobnej ponuky môžeme pohnúť?
