Autorka je publicistka
Bolo nezvyčajne pekné počasie na toto obdobie a tiež na pomery najvýchodnejšej Sibíri. Jeseň na Sachaline, najväčšom ruskom ostrove, pripomína našu stredoeurópsku tuhú zimu. Krásne dni sú zriedkavé.
Sedemnásty august bol jedným z takých dní. Niekoľko rodín s malými deťmi sa dohodlo, že si zájdu „zašašlikovať" a zarybárčiť k riečke Tambovka. Neveľký tok, ktorý sa po pár kilometroch vlieva do Ochotského mora.
Boli dve hodiny popoludní. Jeden z mužov sa skúsene chopil udice a rozhodol sa nahodiť trochu ďalej od vreštiacich detí a živo debatujúcich žien. Práve preberali kamarátku, ktorá nebola prítomná.
Klábosilo sa celé popoludnie. Keď sa začalo zmrákať, ženy zbalili utierky, zhromaždili deti, muži si zložili náčinie a zistili, že jeden z nich stále chýba. Najskôr hľadali účastníka pikniku vlastnými silami. Volali, kričali, prehľadávali okolie, ale tma padala rýchlo a s deťmi sa bolo treba vrátiť domov.
Bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Že niekto zablúdi, stáva sa na Sibíri aj na Sachaline veľmi často. Nie príliš husto osídlené územia s málo výraznými orientačnými bodmi sú na to doslova stvorené.
Do akcie povolali špecialistov. Predovšetkým lovcov z okresného Anivského lesníctva. Výrazy ich tváre neveštili nič dobré. Po dvoch dňoch hľadania narazili na medveďa. Vyrušili ho pri hostine. Jedol nešťastného rybára. Bola to jeho posledná večera – lovci mu nedovolili pokračovať.
