Autor je absolvent bezpečnostných a strategických štúdií na Masarykovej univerzite v Brne
Vypuknutie otvorených konfliktov medzi kurdskými jednotkami a irackými silami podporenými proiránskymi paramilitárnymi jednotkami v Kirkúku ukazuje, že Irak ostáva aj po vyhnaní Islamského štátu hlboko rozdelenou a nestabilnou krajinou.
Ide len o lokálny spor? Alebo sa boje o mesto stali predzvesťou ďalšej zdĺhavej vojny v už aj tak ťažko skúšanej oblasti?
Kirkúk a jeho význam
Spor medzi Bagdadom a Erbilom ohľadom právneho statusu Kirkúku vychádza v prvom rade z historicko-etnického vývoja oblasti. Kirkúk, podobne ako ďalšie sporné územia, bol v minulosti obývaný prevažne kurdským etnikom, čo sa však zmenilo počas vlády Saddáma Husajna, ktorý dal v rámci procesu arabizácie vyhnať alebo povraždiť jeho značnú časť.
“Ustálené poriadky, ktoré Islamský štát svojím postupom v minulých rokoch narušil, vyústili do mocenského vákua, v ktorom si viacero regionálnych, ale aj svetových aktérov snaží zabezpečiť čo najsilnejšiu pozíciu.
„
A zároveň pozval tisícky arabských osadníkov z južného a stredného Iraku, aby tak úplne zmenil etnickú mapu regiónu.
Po zosadení Saddáma v roku 2003 sa časť kurdských rodín začala opäť vracať do svojich domovov, ale administratívne ostala prevažná väčšina týchto sporných oblastí vrátane Kirkúku oficiálne mimo hraníc Regionálnej vlády Kurdska (KRG).
Zásadnú zmenu priniesol bezhlavý ústup irackej armády pred Islamským štátom (IS). V boji proti IS sa tak vyznamenali predovšetkým kurdské jednotky pešmerga, ktoré v rámci obrany krajiny obsadili tiež veľkú časť sporných území, Kirkúk nevynímajúc.
Oblasť je však významná tiež bohatými ropnými náleziskami nachádzajúcimi sa v okolí mesta. Pre Kurdov, resp. pre vládnucu stranu KDP na čele s Masúdom Barzáním, predstavovala kontrola nad týmito náleziskami nielen kľúč k opätovnému naštartovaniu ekonomickej prosperity KRG, ale tiež k získaniu politickej hegemónie tak v irackom Kurdistane, ako aj v rámci Iraku.
Ostatne, práve preto trval Barzání tak vehementne na uskutočnení referenda o nezávislosti irackého Kurdistanu aj v spornom Kirkúku, ležiacom mimo oficiálnych hraníc KRG – súhlas obyvateľstva mal predstavovať zásadný argument v rokovaniach s irackou vládou o oficiálnom statuse oblasti.
O význame Kirkúku pre Bagdad zase svedčí aj nedávna dohoda s Tureckom hovoriaca o oprave poškodeného ropovodu Kirkúk – Ceyhan a obnovení dodávok miestnej ropy do Turecka.
Pri spätnom pohľade je tak zrejmé, že Bagdad bol rozhodnutý obnoviť svoju kontrolu nad oblasťou za každú cenu, s čím Barzání, zdá sa, nepočítal.
Silnejúci Irán
Už pred uskutočnením referenda o nezávislosti v irackom Kurdistane bola jeho najhlasnejším kritikom práve iránska strana, ktorá sa Kurdom vyhrážala aj nasadením paramilitárnych organizácií.
