Odsúdenie Mariana Janušeka a Igora Štefanova v kauze nástenka je nepochybne veľká vec, ktorú ešte podčiarkuje fakt, že nedostali podmienku ani verejnoprospešné práce, ale normálny mnohoročný trest.
Kverulant by asi upozornil, že rozsudok pezinského Špecializovaného trestného súdu ešte nie je právoplatný, ale politická logika velí, že oboch mužov moc hodila cez palubu, budú si musieť odsedieť pekných pár rokov.
Napriek tomu, aj za cenu, že komentátor bude pripomínať nevďačné decko, sa žiada povedať, že rozsudok budí rozpačité pocity.

Nemožno sa totiž ubrániť pocitu, že ide o ukážkový prípad selektívnej spravodlivosti. Po odsúdení Jána Slotu za alkohol a haváriu bolo aj pomalším zrejmé, že stratil akýkoľvek vplyv a niet dôvodu chrániť jeho ľudí, najmä nie radových pešiakov, ktorí sú už roky nadbytoční až nepohodlní.
Štátna moc na čele so stranou a vládou akoby týmto splnila nástojčivé volanie ulice (ale aj nás novinárov) „konečne niekoho posadiť do basy“.
Tentoraz sa skutok stal, zákon bol porušený, zodpovednosť vyvodená a aj Béla Bugár s Robertom Kaliňákom tak už možno uveria, že na najvyšších poschodiach politiky existuje korupcia. „Tak čo ešte chcete?!“ môže sa nástojčivo pýtať Robert Fico, klopkať chodidlom a nechápavo rozhadzovať rukami.