Autor je redaktor MF DNES
Väčšina českých občanov si myslí, že v piatok a sobotu tým, koho zvolia, rozhodnú o tom, kto bude novým českým premiérom. Zabúdajú však, že na Pražskom hrade nemajú štandardného prezidenta, ktorý sa správa demokraticky, v rámci ústavy aj ústavných zvyklostí, ale Miloša Zemana.
Prezidenta, ktorý už veľakrát ukázal, že nejaké ústavné zvyklosti preňho nemajú väčší význam ako toaletný papier. A že svoje ústavné právomoci je pripravený využívať a v niektorých prípadoch aj zneužívať do takej miery, do akej mu to umožní vláda, Ústavný súd, prípadne český Senát, ktorý ho môže v krajnom prípade odvolať.
Zeman sa už predviedol
Človek si nemusí práve myslieť, že je Miloš Zeman stelesnené zlo, prípadne Putinovým Kremľom riadená figúrka, aby si dokázal predstaviť, že sa povolebný vývoj môže uberať smermi, na ktoré Česko nielenže nie je pripravené, ale sa o nich ani len nehovorí.
Svojvôľu vo výklade svojich právomocí Zeman už predviedol. Bolo to v roku 2013 po páde vlády Petra Nečasa. ODS mala vtedy za Nečasa pripravenú veľmi dôstojnú náhradu v podobe Miroslavy Němcovej, ktorá mala v poslaneckej snemovni dokonca zaistenú väčšinovú podporu.
Zeman však napriek tomu vymenoval za premiéra Jiřího Rusnoka, ktorý potom bez toho, aby mu parlament vyslovil dôveru, vládol až do januára 2014, teda viac než pol roka. A z toho vyše dvoch mesiacov po riadnych voľbách.
O tomto variante „úradníckej vlády“, do ktorej by boli napojení ľudia z okolia Hradu – a ľudia, ktorí vlastne už ani neskrývajú svoje prepojenia s Kremľom, s ruskými firmami podnikajúcimi v Česku a s českými podnikateľmi pôsobiacimi v Rusku a v Číne – sa nielenže hovorí, ale Zeman je o tejto možnosti aktívne presviedčaný.
