Nič v komunizme neupozorňuje na absenciu slobody než pridlhý a nudný prejav, ktorý však musí každý občan venovať slávnostnú pozornosť.
Podľa tohto meradla bol triapolhodinový prejav čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na otvorení 19. kongresu Čínskej komunistickej strany komunistickým klenotom.

Znalci, ktorí dlhodobo sledujú kariéru prezidenta, hovorili, že jeho prejav odzrkadľoval aj jeho politiku: čoraz väčší dôraz na centralizáciu moci v Pekingu a eliminovanie rivalov, nielen v politických frakciách a štátom vlastnených odvetviach na národnej úrovni, ale aj konkurentov na úrovni regionálnej.
Všeobecne sa obrátil chrbtom k decentralizácii a vrátil sa k ekonomickému etatizmu napriek tomu, že v roku 2013 sľúbil, že trh „bude hrať rozhodujúcu úlohu“ v kurze čínskej ekonomiky.
Nie je to vývoj, ktorý by bol nepredvídateľný, ale napriek tomu vyvolal vážne obavy o prezidenta a jeho chuť po moci (analytici ho tento týždeň prirovnali k Vladimirovi Putinovi k Stalinovi, alebo dokonca k „veľkému kormidelníkovi“, zakladateľovi modernej Číny Mao Ce-tungovi.
Nie je ťažké nájsť dôvod na obavy – v poslednom čase Si prebudoval Komunistický zväz mládeže, odkiaľ prišli generácie čínskych lídrov, posilnil úlohu strany v štátnych firmách a propagoval nadovšetko vernosť prezidentovi, strane a jej ideológii.