Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Zjazd Čínskej komunistickej strany môže u nás vyvolávať reminiscencie na polozabudnuté časy. Zástupcovia robotníkov a roľníkov jednohlasne schvaľujú nový päťročný plán na svetlé zajtrajšky.
Všetkých 2300 delegátov nadšene tlieska novým členom politbyra. Povrchné porovnania však pre Čínu nikdy nefungovali.
Sovietski vodcovia chceli robiť naraz politickú i ekonomickú reformu. Štát sa im za pár rokov rozpadol v kŕčoch nacionalizmu, lokálnych vojen a brutálneho kapitalizmu.
Čínska politická a ekonomická špička si z toho vzala poučenie. Čínske vedenie (slovo „komunisti“ je ozajstným anachronizmom) tvoria pragmatickí a neobyčajne schopní technokrati.
Tí už dávno zahodili Maove červené knižky. Namiesto hesiel o triednom boji a svetovej revolúcii rysujú plány na tisícky kilometrov vysokorýchlostných železníc a nové a nové megalopoly pre milióny obyvateľov. Revolučný zápal vystriedali pragmatizmus a kalkulácie, ako zvládnuť transformáciu najväčšej krajiny na svete s čo najmenšími politickými a sociálnymi otrasmi.
Čistý vzduch a popravy
Koncom 70. rokov minulého storočia zdedili reformátori po Maovi zbedačenú krajinu s rozvrátenou infraštruktúrou. Za niekoľko desaťročí zmenili centrálne riadenú ekonomiku na trhovú, zvládli industrializáciu i vybudovanie technologicky náročných odvetví. Vytvorili silnú strednú triedu a postupne uvoľnili podmienky na cestovanie a obchod so zahraničím.
