Autor je učiteľ
Marian Kotleba,
ani neviem, ako Vás osloviť. Bežne by som napísal „Milý Marian“, ale milý nie ste.
Mohol by som aj napísať „Vážený pán Kotleba“, ale ja si Vás nevážim. Tak ostaňme bez oslovenia, veď Vy používate taký jednoduchý jazyk a nepotrpíte si na zbytočné maniere.
Išiel som sa pozrieť na Váš predvolebný míting do Krupiny. Prišiel som na Vaše stretnutie neskôr, lebo som ešte musel domov odviezť deti. Viete, netrúfol som si ich zobrať so sebou. Iniya nie je biela a bojí sa Vás. Ja sa Vás nebojím, ale o dcéru mám strach. Aj kvôli Vám.
Možno ste si ma aj všimli. Bol som ten, ktorý sa nesmial Vašim vtipom. Napríklad tomu, keď ste rozprávali o „farebných“ v Krásnej Hôrke. Mne to neprišlo smiešne. Možno aj preto, že mojej dcére včera vo Zvolene okoloidúci nadával, že je p**a.
