Otrepaná fráza hovorí, že doma nie je nikto prorokom, po slovensky by sme mohli povedať, že odstup dáva vždy o čosi lepšiu perspektívu. V tomto zmysle nám české voľby môžu pomôcť zamyslieť sa nad domácimi ťažkosťami.
Je zvykom hovoriť, že za nárast antisystémových strán u nás môže tradičná pravica a Smer, lebo svojou (ne)činnosťou spôsobili zahnívanie zdravotníctva, školstva a zadlžovanie. Lenže ak je to naozaj tak, ako vysvetlíme masaker, ku ktorému sa práve schyľuje v Česku?

Úroveň tamojšieho školstva, zdravotníctva či vyrovnaný rozpočet patria dlhé roky k etalónu, s ktorým sa Slovensko márne porovnáva.
Česi mali dlho ukážkový stranícky systém s dominantnou sociálnou demokraciou a občianskymi demokratmi, okolo ktorých oscilovalo zopár alternatív.
Napriek tomu väčšinu parlamentu zrejme obsadia komunisti, okamurovci, samozvaní piráti, miliardár v úlohe spasiteľa národa a podobné kreatúry.
Toto nemá byť obhajoba kriminálneho spôsobu výkonu moci v podaní strany a vlády, skôr pripomienka, že duch doby ide proti normálnosti. Všade.