Autor je psychológ
Výnimočný stav prehrmel, no snaiperi z radov koaličnej mravnej jednotky ostávajú v stave v bojovej pohotovosti. K predĺženiu výnimočného stavu zavelil na prvý pohľad seriózny strelec zo SNS, jej podpredseda Paška. Kauza „Kiska – pozemky“ z roku 1998 až 1999.
Cieľovým objektom a obvineným sa bol znovu prezident Kiska. Navrstvovanie skutočných, či hypotetických obvinení má svoj účel. Ľudí nemusí a možno nebude zaujímať ani tak obsah ako počet.
Koncentrovaný útok bojovne naladenej a „morálne čistej koaličnej“ jednotky má zdá sa navonok jasný, priam krištáľovo čistý cieľ. Očistiť kontaminované prostredie, ktoré infikoval prezident svojimi krokmi a postupmi.
Zdá sa, že spustenie antikorupčného programu zo strany koalície , ktoré avizoval predseda vlády dostalo zelenú. Účastníci antikorupčných protestov sa majú od koho učiť.
Pravdepodobne sa môžeme dočkať, že pri tejto dostihovej snahe v procese pátrania sa môže objaviť na scéne aj nejaký Kiskov spolužiak zo základnej školy, ktorý si spomenie, že terajší prezident už ako dieťa mal k nekalým praktikám blízko, lebo cez veľkú prestávku odcudzil istému Janovi desiatu.
Tak pohľadáme Jana aby skutok, ktorý sa (ne) stal aj dosvedčil. A nebudeme sa diviť, ak hľadači tieňov konkrétneho Jana nájdu a dotyčný Jano si dokonca aj spomenie, čo na tu desiatu v inkriminovaný deň mal a nemohol sa najesť lebo...
Aký je efekt
Efekt prichádza bez ďalších priamych zásahov. Mentálne nastavenie ľudí je prosto prirodzene dané.
Ráta sa s vytesnením a potlačením predchádzajúcich afér, ktorých účastníkmi boli príslušníci tejto mravnostnej úderky. A bolo ich dosť. Ráta sa so znížením dôveryhodnosti v osobu prezidenta u ľudí.
