Pocit povolebnej „kocoviny“, ktorý dnes prežíva nejeden Čech, poznáme my, Slováci, veľmi dobre. Napriek tomu ešte nie je dôvod prejavovať našim susedom a bratom úprimnú sústrasť.
Dalo čakať, že ak sa ústrednou témou kampane a volieb stala osoba Andreja Babiša, nedokáže už žiadna kauza ani obvinenie zastaviť rozbehnutý parný valec voličských sympatií k oligarchovi, čo chce s oligarchami spraviť poriadok a chce štát riadiť ako svoju vlastnú firmu.
Koniec-koncov účelom obvinenia a vyšetrovania nie je (a nemalo by byť) zastaviť Babiša, ale odhaliť pravdu a potrestať prípadných vinníkov. Babiš však svoju kauzu vníma výlučne ako „dezinformačnú kampaň“ protivníkov a médií. Tých, ktoré nemá pod palcom, pravdaže. Podobnú optiku si osvojili aj jeho voliči.
A tak, ako konštatuje sociológ Jaromír Volek, medializácia – aj negatívna – v konečnom dôsledku Babišovi len pomohla. (Azda Smeru nejako zásadne ublížil Široký, kauza Gorila, Bašternák?)
Popri neexistujúcom komplote proti Babišovi sa druhou témou českých volieb stali neexistujúci migranti. Fóbia z moslimov a utečencov zaliezla v Česku pod kožu azda viac ako na Slovensku a preniesla sa z krčiem piatej cenovej skupiny aj do „vyššej spoločnosti“.
