Úzka, pretiahnutá tvár so stopami začínajúcich kútov. Výrazné, mierne odstávajúce uši, dominantné kruhy pod očami a nakrátko ostrihané vlasy i s briadkou.
Keby ste hľadali víťaza súťaže krásy, Andrej Babiš by to pravdepodobne nebol - napriek tomu však po českých víkendových voľbách drvivým spôsobom ovládol krajinu a mieri k premiérskemu kreslu.
Nezdá sa, že práve jeho tvár by mohla byť kľúčom k volebnému úspechu. Vlastne, málokedy sa nám zdá, že zjav politika je čosi, podľa čoho si ho my či ostatní voliči vyberajú. Ak by sa nás niekto spýtal, zrejme by sme hovorili o kompetentnosti, slušnosti, úspechu či dobrých nápadoch, ktoré môžu krajine pomôcť.
No ak by ste sa spýtali vedcov, ideálne kognitívneho psychológa či odborníka na ľudské správanie, povedali by vám čosi iné. A začali by ukazovať fotografie.
Prečo máme v hlave IKEA efekt: ako z nás mozog robí hlupákov Čítajte Ani si nevšimnete
Alexander Todorov z Princetonskej univerzity už roky sleduje správanie ľudí. Presnejšie, skúma, ako si vytvárajú sympatie a antipatie, ako priraďujú vlastnosti ku konkrétnym jednotlivcom a robia rozhodnutia – trebárs aj tie politické.
Pred zhruba desiatimi rokmi vytvorili spolu s Charlesom C. Ballewom model, ktorý im mal pomôcť. Jeho podstata bola v princípe jednoduchá: vedci požiadali dobrovoľníkov, aby sa krátko zadívali na obrázky kandidátov.
Výskumníci im o nich nič nepovedali, žiadne vlastnosti, úspechy, pozadie, neprezradili im ani nápady či nejaký volebný program. Len samotné fotografie bez akéhokoľvek kontextu.
Potom účastníci museli jednotlivé zábery ohodnotiť a povedať, ktorí kandidáti sa im zdajú kompetentnejší než iní. Akurát, aby bol experiment zaujímavejší, raz dobrovoľníkom snímky ukázali iba na desatinu sekundy, v nasledujúcom pokuse na štvrtinu sekundy a pri poslednom sa mohli na fotografie dívať, koľko len chceli. Nakoniec takéto predpovede vedci porovnali so skutočnými voľbami.
Výsledok?
