Takto pred rokom Fico stál vedľa Gabriela z nemeckej SPD, Drozdu z rakúskej SPÖ a Sobotku z českej ČSSD. Na programovej konferencii Smeru sa zarámoval ako zlatý európsky štandard.
Mali sme si všimnúť, že bez námietok zapadá do rodiny sociálnej demokracie, ktorá ho predtým kritizovala.
Nevyspytateľné sú cesty voliča. Dnes to vyzerá, že všetci títo príkladní sociálni demokrati pôjdu do opozície; na utrasenie volebných výsledkov v Nemecku, Rakúsku aj Česku sa ešte čaká. A zo špice hitparády ich bez väčšej percentuálnej ujmy zdraví Fico.

Ficov Smer vstrebal témy, na ktorých sa lámala voličská podpora a urobil pre to aj zopár úkrokov k autentickým radikálom.
No nechytil sa moslimskej hystérie a antiterorizmu tak vytrvalo a s takou posadnutosťou ako susedné Maďarsko a Poľsko.
Fico ani nevypisoval o živote Mohameda a nemeditoval o civilizačnej nezlúčiteľnosti moslimov ako Sulík.
A síce premiér tradične trepe o „poriadkoch v osadách“, nezišiel ku genocídnym návrhom, že Rómky treba miškovať, lebo je to akože praktická zdravotnícka pomoc, čím nás opäť šokovala SaS.
Smer kráčal po ceste populizmu – pamätáte manévre s plotom, ktorý sa rozkladá ako piknikové náčinie na hranici? – no zatiaľ neskĺzol k nadšenému skúmaniu, kam až sa dá zájsť cez pootvorené dvierka.