Stomatologická teoréma hovorí, že priemerný Slovák chodí k zubárovi až vtedy, keď je bolesť neznesiteľná.
Podobne platí, že naša štátna správa siahne k správnemu riešeniu až v okamihu, keď vyčerpá všetky ostatné možnosti.

Napríklad, keď sa ukáže, že šifrované elektronické podpisy možno napadnúť a prelomiť, najprv odhodlane zatĺka.
Až keď hackeri vyhlásia verejnú súťaž na prelomenie podpisu ministra vnútra, napokon chybu pripustí a spakruky zablokuje využívanie elektronických služieb.
To sa dá aj oceniť, lenže v takej citlivej treba veci poctivo a dôkladne vysvetliť, nie odbiť novinárov tlačovým vyhlásením štátnej tajomníčky.
Demokratický štát je na tom totiž podobne ako centrálne banky – ich jediným skutočným aktívom je dôvera ľudí. Ak sa rozsype, nemôže fungovať žiadna mena ani demokratický systém. A Slovenská republika s dôverou veľmi hlúpo hazarduje.