Z najhlbšej krízy ponovembrovej republiky, do ktorej ju zavliekli jej vlastní voliči, už tri dni hľadajú cesty von českí politici. Nezdá sa, že by sa činili, hoci Andrej Babiš stoluje s každým.
Bizarnosť situácie, keď všetko okrem ANO sa ryje do opozície, narúša iba – i to len čiastočne – Tomio Okamura. Jeho gestikulácia má akurát slabinu, že presne jeho SPD si Babiš neprosí do koalície.
Zrejme nie z úcty k akýmsi princípom, avšak signalizácia, že nechce spoluprácu s extrémistom (rasistom), a tiež ani s KSČM (asi dvakrát ich vylúčil), by sa nemala prepočuť.
Môžeme nedať Babišovi k dobru ani milimeter a neoceniť, že – na rozdiel napríklad od Fica 2006 (Smer-SNS-HZDS) – vládu hrôzy ANO-SPD-KSČM na Česko uvaliť nechce.
Keďže však tie zásady uňho ozaj nehrajú rolu, po zopár kolách beznádejných rokovaní s inými stranami to môže perfektne zneužiť. S nepriestrelným leitmotívom, že nejaká vláda predsa len vzniknúť musí, a keďže vám všetkým – ODS, KDU, ČSSD, STAN, TOP – som škaredý a hnusný, žiaľbohu musím ísť za Okamurom a k Filipovi. Nie ja Andrej Babiš, ale vy, „vážený štandard“, ste tak chceli...
