Hlboko si ctiac prezumpciu neviny sa žiada predoslať, že keby si mal autor staviť na jedného politika z garnitúr Dzurinda I a II, ktorému raz zaklope na okenicu prokurátor s kauzou mimo jeho politického pôsobenia, žetón by umiestnil práve na políčko Pavla Ruska.

Hry okolo Markízy pred prelomom storočí páchli, ba až nasiakli vôňami podsvetia. A hlavná tvár televízie do prostredia celkom zapadala.
Na čom nič nemení ani skutočnosť, že v určitej chvíli stála na správnej strane dejín.
Objednávka vraždy je silná káva, takže – v rámci tej prezumpcie – treba povedať aj to, že na špeciálnej prokuratúre už zrejme videli aj dôveryhodnejšieho svedka než na doživotie odsúdeného trestanca, ktorý sa sám snaží dostať „na 25“ von.
Predstave, že by bol schopný až takého zverstva, bráni aj osobná spomienka na stretnutia s Ruskom, ktorých bolo pred TV kamerami zopár.
Rozhodnutie prokurátora – väzba áno či nie – už významne naznačí, aká silná je výpoveď svedka a do akej miery je konzistentná s inými dôkazmi.