AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Československo bola naša vlasť a mnohí ju ešte máme zapísanú v papieroch

Necítili sme sa Čechmi utláčaní, to hovorili vždy ľudia, ktorých hlavným zdrojom ich útlaku boli ich vlastné vnútorné životy.

Stovky pravicových extrémistov pochodovalo 17.novembra 2008 ulicami Bratislavy na akcii nazvanej "Pochod za slobodu". Na snímke predseda rozpustenej organizácie Slovenská pospolitosť Ivan Sýkora (tretí zľava) a predseda Slovenskej národnej jednoty Stanislav Pánis (štvrtý zľava). (Zdroj: TASR)

Autor je teológ a spisovateľ

Tak dobre, na prvý pohľad sa dnes zdá, že rozdelenie bolo správne. Nie preto, ako sme sa k nemu nemohli vyjadriť, bez referenda a pod tlakom ľudáckych prúdov vo vtedajšej spoločnosti. Pretože asi si ešte spomínate na Pánisov a nejakých zahraničných Slovákov, ktorých rodičia ušli pred vojnovými súdmi, na útok baranidlom na parlament, útok na Havla na SNP, na Zmenu a články o slobodomurárovi Havlovi nosiacom typické slobodomurárske krátke nohavice a cestujúcom po Hrade na slobodomurárskej kolobežke.

Článok pokračuje pod video reklamou

A reči o tisícročnom útlaku Maďarmi a neskôr Čechmi a naše pohŕdanie Čechmi, ktorí sa v bielych ponožkách a sandáloch zabíjali v decembri vo Veľkej Studenej doline a o tom, ako sa všetko riadilo z Prahy, dokonca aj Praha sa riadila z Prahy.

A teraz, keď vidíme Zemana, Babiša a Okamuru, tak si hovoríme, že predsa len to malo nejaký zmysel a cítime sa možno ako tí Česi, ktorí si pri pohľade na Mečiara pomysleli, že toto sa vážne nedá, musíme to seknúť. A sekli sme to, a strom vo vile Tugendhat, kde sa dohodli Klaus s Mečiarom, pre istotu tiež zosekali, akoby chceli popraviť jediného svedka toho, o čom sa rozprávali na dvoch záhradných stoličkách v Brne dvaja šialení muži a my sme im to dovolili.

Spoločne sa potácame na okraji Únie, nepochopiteľne sa tešíme z úspechov pokútneho Stracheho, akoby jeho túžba dostať Rakúsko do V4 potvrdila, že to, čo teraz predvádzame, je náš exportný tovar.

A môžeme sa naozaj tešiť? Stalo sa Slovensko tým, čím sa nestalo Československo? Vybudovali sme sa tri desaťročia takú krajinu, ktorá v niečom porazila našu bývalú vlasť?

Niektoré úspechy sú nespochybniteľné. Všetko, čo sa týka nášho miesta v Európe, spoločná mena, otvorené hranice, právo rozhodovať a vyjadrovať sa k veľkým otázkam života na kontinente. Tieto veci by sme však dosiahli aj ako Československo. V rozdelení však išlo o niečo viac.

Chceli, aspoň teda dúfame, väčšiu kvalitu vnútorného života slovenskej spoločnosti. Zdá sa, že z tejto požiadavky sa nenaplnilo nič. Vôbec nič. Absolútne nič. Krajinu schvátil primitivizmus, jeho dôsledky dnes pociťujeme dodnes. Bývalí protagonisti Mečiarovej privatizačnej republiky sa dnes iba preorientovali na iných, vtedy trepkali o maďarskom útlaku, dnes bez hanby a verejne halucinujú o plánoch na výmenu európskeho obyvateľstva.

Maďar a Čech sú odrazu ich najbližšími spojencami, spoločne chcú budovať ostnaté drôty proti iluminátom prezlečeným za sýrske deti, akoby nevedeli, že pravý iluminát ti vojde aj do spálne stráženej celou akné armádou praslovianskych brancov.

Za čo by sme sa mali hanbiť?

A občas ešte niekto vykríkne, že pozor, čechoslovakisti. Napríklad poslanec Hrnko, keď žiadal, aby RTVS zastavila vysielanie letného cyklu o dejinách slovenského štátu.

Akoby hlásiť sa k odkazu vzniku republiky, za ktorej vznik bojovali so Štefánikom tie najlepšie slovenské hlavy, bol nejaký zločin.

Akoby sme sa mali hanbiť za to, že sa našim predkom podarilo v umierajúcej Európe po prvej vojne vybudovať štát, za ktorý sa jeho obyvatelia hanbiť nemuseli.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C54K5 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C54K5 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Téma: Anton Hrnko


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mečiarove amnestie

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár šéfredaktorky

Táto vražda nezapadne prachom

Ľudia, o ktorých Kuciak písal, dúfali, že po mesiacoch sa pozornosť verejnosti vrhne na niečo iné.

Neprehliadnite tiež

Komentár šéfredaktorky

Táto vražda nezapadne prachom

Ľudia, o ktorých Kuciak písal, dúfali, že po mesiacoch sa pozornosť verejnosti vrhne na niečo iné.

Komentár Zuzany Kepplovej

Blahova dilema

Fotka pri Dubčekovom hrobe z vás sociálnych demokratov nespraví.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Zmena iba pre zmenu

Vhodnejší než ladenie by bol nový text.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Bitka o maršala Koneva ukázala, že vzťahy s Ruskom nie sú ružové

Ak socha, tak opatrená vysvetľujúcim textom.

Odslobodenie (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky)