Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Už v roku 1914 rokmi Henry Ford definoval, kedy je zrejmá investičná bublina: keď vám dáva prepitné aj čistič topánok. Máme dnes déja vu? Máme. Svet žije v investičnom opojení.
Ceny akcií každý týždeň lámu nové rekordy. Utešene rastú ceny nehnuteľností. Darí sa aj zlatu. A ceny kryptomien vystreľujú do stratosféry. Stačí investovať a potom už len založiť ruky a zarábať.
Špecifickou črtou súčasnej bubliny na trhu aktív je, že nafúknuté sú ceny všetkých aktív. V minulosti to bolo tak, že keď boli predražené akcie, nehnuteľností alebo dlhopisov sa to netýkalo. Dnes je naozaj predražené všetko. Prečo?
Môžu za to natlačené peniaze?
Štandardné vysvetlenia poukazujú na uvoľnenú politiku centrálnych bánk v USA, Európe a Japonsku. Keď v roku 2008 odštartovala najhlbšia finančná a ekonomická kríza v povojnovej histórii, centrálne banky najprv skúšali štandardné znižovanie úrokových sadzieb. Európska centrálna banka dokonca posunula úroky do mínusu. Klasický liek na krízu však vôbec nezabral.
Keď nefungovali štandardné riešenia, centrálne banky museli skúsiť drastický liek vo forme tlačenia peňazí (tzv. kvantitatívne uvoľňovanie). Či súčasné ekonomické oživenie je výsledkom liečby peňažnou záplavou, o tom sa ekonomickí historici môžu hádať roky.
Nikto však nepochybuje o vedľajších účinkoch liečby. Podniky ani obyvateľstvo si zďaleka nepožičali toľko peňazí, koľko ich centrálne banky vytlačili. Pre obrovskú masu nových peňazí nemal trh reálne použitie. A tak sa preliali do cien investičných aktív. Najprv do akcií a dlhopisov a neskôr aj do nehnuteľností.
Za bublinu v aktívach však nie je zodpovedné len tlačenie peňazí, ale aj sociálno-demografické a technologické trendy vo vývoji moderných spoločností.
Mladí ľudia starnú
Počas celej histórie ľudstva väčšinu populácie tvorili mladí ľudia vo veku do 25 rokov. Mladí sú okrem iných vecí typickí tým, že majú málo peňazí. Na byt, auto a spotrebné predmety si požičajú v banke.
