SME

Čeko, veď to nebol vôbec žiadny problém

Rozchod s Čechmi? Asi je to takto lepšie. Keby však bolo v roku 1992 referendum, takmer isto by som hodil nie.

Aj keď bol šport československý, prišlo na národnú hrdosť. Napríklad keď hral bratislavský Slovan finále Pohára víťazov pohárov proti Barcelone. ​ (Zdroj: archív TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Narodil som sa v Československu. Žil som v spoločnom štáte 47 rokov, teraz mám 71. Dátum 28. október 1918 mi ľahostajný nie.

U susedov je to štátny sviatok, u nás aspoň pamätný deň. Ešteže tak. Meniny má Dobromila.

Netrpím dedičnou bolesťou, že republika, v ktorej som chodil na osemročenku, zmaturoval som i absolvoval vysokú školu, už nie je.

Keďže sa venujem športu, chýba mi spoločná liga v mnohých odvetviach – najmä futbalová, hokejová, basketbalová. V československej Bratislave som v kostole u kapucínov miništroval a na základnej škole sto metrov do kopca odtiaľ skladal na Podjavorinskej pioniersky sľub. Zvláštne časy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Môj krvný obraz

Môj rodostromový krvný obraz je pestrý. Mamička sa narodila v Brne, do Bratislavy prišla dvojročná. Dedo zaťahoval hantecom, brnianskym žargónom. Babka ho napomínala, bola z Plzne.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Môj dedo bol mix Moravanky zo Znojma a Maďara z Pešti (tam sa starý otec narodil). Babka sa narodila Poliakovi a slovenskej Maďarke z Nemčinian pri Zlatých Moravciach. Napokon, moje meno s koncovkou – tsch vysvetľuje tento guláš.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Otec, neviem či sa chválil, alebo skutočne zobral aj odvahu – úradník povedal už po „víťaznom februári“, aby si priezvisko poslovenčil. Tatko vraj odvetil: urobím tak, až sa premenuje aj súdruh Gottwald.

Dedo architekt staval centrum mesta so štátnymi inštitúciami a „ulial“ si aj na činžové byty. A v záhrade si zakopal zlato. Dom nám, samozrejme, zobrali a niekto nabonzoval, že dedo v záhrade zakopal zlato. Išiel na štyri roky do lochu. Mama musela doštudovať, aby bola ozdobou. Otec ju doučoval latinčinu. I stali sa manželmi.

Samozrejme, že sa cítim Slovákom, to boli už aj mama i otec. Hlásim sa však k tomu, čo som nedávno od kohosi čítal: „V žiadnom prípade sa nehanbím, že som Slovák, to však neznamená, že som hrdý na všetko, čo Slováci urobili.“

A rozchod s Čechmi? A je to vlastne rozchod? Asi je to takto lepšie. Keby však bolo v roku 1992 referendum, takmer isto by som hodil nie.

V Prahe ako doma

Hrozné päťdesiate roky som prežíval šťastne. Tatko pracoval v denníku Obrana ľudu, ktorý mal šéfstvo v Prahe. Mal zadarmo lístok na Slovenskú strelu a ubytovanie v bontónovom hoteli Paríž.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C54RB na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda odovzdáva 29. marca 2004 ratifikačné listiny o vstupe Slovenska do NATO Colinovi Powellovi, vtedajšiemu ministrovi zahraničia USA.

Blúznenie o neutralite ukazuje, že netušia, čo členstvo v NATO prinieslo.


Lucia Yar
Peter Schutz

Korunou komunikačného amoku je odvrávanie Bidenovi.


SkryťZatvoriť reklamu