Narodil som sa v Československu. Žil som v spoločnom štáte 47 rokov, teraz mám 71. Dátum 28. október 1918 mi ľahostajný nie.
U susedov je to štátny sviatok, u nás aspoň pamätný deň. Ešteže tak. Meniny má Dobromila.
Netrpím dedičnou bolesťou, že republika, v ktorej som chodil na osemročenku, zmaturoval som i absolvoval vysokú školu, už nie je.
Keďže sa venujem športu, chýba mi spoločná liga v mnohých odvetviach – najmä futbalová, hokejová, basketbalová. V československej Bratislave som v kostole u kapucínov miništroval a na základnej škole sto metrov do kopca odtiaľ skladal na Podjavorinskej pioniersky sľub. Zvláštne časy.
Môj krvný obraz
Môj rodostromový krvný obraz je pestrý. Mamička sa narodila v Brne, do Bratislavy prišla dvojročná. Dedo zaťahoval hantecom, brnianskym žargónom. Babka ho napomínala, bola z Plzne.
Môj dedo bol mix Moravanky zo Znojma a Maďara z Pešti (tam sa starý otec narodil). Babka sa narodila Poliakovi a slovenskej Maďarke z Nemčinian pri Zlatých Moravciach. Napokon, moje meno s koncovkou – tsch vysvetľuje tento guláš.
Otec, neviem či sa chválil, alebo skutočne zobral aj odvahu – úradník povedal už po „víťaznom februári“, aby si priezvisko poslovenčil. Tatko vraj odvetil: urobím tak, až sa premenuje aj súdruh Gottwald.
Dedo architekt staval centrum mesta so štátnymi inštitúciami a „ulial“ si aj na činžové byty. A v záhrade si zakopal zlato. Dom nám, samozrejme, zobrali a niekto nabonzoval, že dedo v záhrade zakopal zlato. Išiel na štyri roky do lochu. Mama musela doštudovať, aby bola ozdobou. Otec ju doučoval latinčinu. I stali sa manželmi.
Samozrejme, že sa cítim Slovákom, to boli už aj mama i otec. Hlásim sa však k tomu, čo som nedávno od kohosi čítal: „V žiadnom prípade sa nehanbím, že som Slovák, to však neznamená, že som hrdý na všetko, čo Slováci urobili.“
A rozchod s Čechmi? A je to vlastne rozchod? Asi je to takto lepšie. Keby však bolo v roku 1992 referendum, takmer isto by som hodil nie.
V Prahe ako doma
Hrozné päťdesiate roky som prežíval šťastne. Tatko pracoval v denníku Obrana ľudu, ktorý mal šéfstvo v Prahe. Mal zadarmo lístok na Slovenskú strelu a ubytovanie v bontónovom hoteli Paríž.
