Z mnohosti strhujúcich námetov, záverov (atď.), ktoré sa zlietli nad českou prítomnosťou aj budúcnosťou, zaujala – okrem iného – aj komparatistika bývalého kolegu: „Čo sa týka ovládania politického remesla, Andrej Babiš a Petr Fiala nesiahajú Robertovi Ficovi a Bélovi Bugárovi ani po členky.“
No – hádať sa nebudeme. Príbeh jesennej trilógie volieb v Nemecku, Rakúsku a Česku však vytvára panoramatické zrkadlo remeselných zručností Fica, Bugára a spol. Defilujú v ňom v plnosti celej svojej krásy.
Slovenské oči sa musia priam vyočiť pri sledovaní doslova hodinárskych prác, akými tu, tam aj onam budujú koalície. Zoči-voči hrubému času jedného mesiaca, ktoré si vyčkala Merkelovej pozvánka partnerom na prvé rokovania, predstavujú dva týždne, koľko si vypýtalo postavenie a spečatenie Fico III, ozaj priepastný rozdiel v politickom remesle.
Kontrast je o to oslepujúcejší, že v kampani FPD či Zelení brvou nenaznačili, že by so súžitím s CDU/CSU mali najmenšie problémy. Čiže presný opak Bugára, ktorý sa síce nezaprisahal, že so Smerom nikdy, ale – prinajmenšom – počas celej kampane komunikoval zásadné (programové, morálne) problémy.
A to ešte nevravíme o SNS, na koalíciu s ktorou by pred voľbami nestavil ani samovrah.
