Roman Jančiga je historik, venuje sa dejinám slovenského politického myslenia
Ivan Dérer, Antifierlinger III: Mníchov 1938, Communio Minerva 2017
Spory o minulosti sú často aj zrkadlom súčasných sporov. Minulosť sa vďaka tomu stáva zásobárňou príbehov, na ktorých ilustrujeme, čo považujeme za správne a žiaduce a čo, naopak, chceme vytesniť.
No platí aj opak, minulé udalosti v mnohom predurčujú to, akými otázkami sa zaoberáme a ako na ne odpovedáme. Minulosť tak nie je iba súhrnom toho, čo sa stalo, ale je aj nástrojom, pomocou ktorého spoločnosti interpretujú seba.
Ako si Mníchov pamätal Dérer
Príkladom takejto „živej histórie“ je nepochybne aj tzv. mníchovský diktát zo septembra 1938, ktorým západné veľmoci prinútili Československo odovzdať sudetské územie Hitlerovi. Spory o to, či sme sa mali brániť, dodnes nevyhasli a vtedajší hlavní aktéri sú predmetom záujmu historikov a i širokej verejnosti.
“Z plánu vysídlenia boli vyňatí nemeckí Židia, demokrati a socialisti, teda tí, ktorí nepodľahli vábeniam hitlerizmu a ktorým v nacistickom Nemecku hrozili tvrdé perzekúcie a likvidácia.
„
Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že v dôsledku 40- ročného opanovania historickej vedy komunistickou doktrínou, bola diskusia o Mníchove často zužovaná na hľadanie vinníkov v československej vláde pod vedením Milana Hodžu a generála Syrového, prípadne v osobe prezidenta Beneša ( „v zradnej československej buržoázii“).
Tieto časy sú našťastie za nami. Už onedlho sa dočkajú knižného vydania pamäti popredného československého politika a účastníka kľúčových rozhodnutí zo septembra 1938 Ivana Dérera. V nich sa ich autor venuje hlavným argumentom, ktoré priviedli československú vládu a prezidenta Beneša k rozhodnutiu prijať pod nátlakom závery mníchovskej konferencie.
