Autor je redaktorom MF DNES
Tomáš Kosta bol aj ako osemdesiatnik noblesný muž a elegán.
„Gerhard Schröder nerobí svoju ústretovú politiku voči Putinovi preto, že by z toho niečo osobne mal. On je skrátka presvedčený o tom, že Rusko čo najbližšie Európe je dobré tak pre Rusko, ako aj pre Európu," vravel tento v Nemecku vážený bývalý riaditeľ veľkého nemeckého nakladateľstva Bundesverlag a poradca troch českých premiérov Vladimíra Špidlu, Stanislava Grossa a Jiřího Paroubka.
„Medzi Schröderom a Putinom sa naozaj vytvorilo osobné priateľstvo, fungovala medzi nimi takpovediac chémia a od toho sa tiež mnohé odvíja," hovoril mi Kosta pred viac ako desiatimi rokmi a poťahoval pritom z fajky. A človek by mu to pri dvoch vtedy Schröderom adoptovaných ruských sirotách hádam aj veril.
Kosta, ktorý prežil holokaust a odišiel z Československa po sovietskej okupácii v auguste 1968 a potom v deväťdesiatych rokoch urobil veľa pre to, aby sa česko-nemecké vzťahy zbavili záťaže minulosti, už bohužiaľ nežije.
Zomrel v požehnanom veku 91 rokov vlani v júni. Takže sa ho nemožno opýtať na jeho pohľad na dnešného Gerharda Schrödera, človeka, ktorý v sobotu prevezme z rúk českého prezidenta Miloša Zemana najvyššie české štátne vyznamenanie Rad Bieleho leva.
Pol milióna dolárov za služby Kremľu
Bolo by zaujímavé, čo by na priateľa, za ktorého Schödera pred tými desiatimi rokmi považoval (a Schröder jeho), povedal tento rovný, priamy človek s obrovským rozhľadom a životnou múdrosťou dnes.
“Pre Rosnefť od Schrödera dala ruky preč Angela Merkelová aj šéf jeho materskej sociálnej demokracie Schulz. Bez vplyvu však rozhodne nie je.
„
Po tom, čo sa Schröder po viac ako desiatich rokoch v ruskom Gazprome, pre ktorý zabezpečoval výstavbu plynovodu Nordstream, stal pred niekoľkými týždňami šéfom dozornej rady ruského ropného gigantu Rosnefť, napojeného pupočnou šnúrou na Kremeľ, s garantovaným príjmom pol milióna dolárov ročne.
V Nemecku Schröder, ktorý sa už pred rokmi v podstate presťahoval do Moskvy, preto medzi svojimi kolegami skončil. Pre Rosnefť od neho dala ruky preč kancelárka Angela Merkelová aj šéf jeho materskej sociálnej demokracie Martin Schulz. Bez vplyvu však rozhodne nie je.
Stál napríklad za predvolebnou cestou exšéfa SPD a dnes dosluhujúceho ministra zahraničia Sigmara Gabriela za Putinom do Moskvy, po ktorej začal šéf nemeckej diplomacie hovoriť o zmiernení sankcií EÚ proti Rusku.
Kolegovia mu tlieskali
Aj na zjazde pred voľbami, kde svojím kolegom v SPD dodával energiu na boj o prvú priečku vo voľbách, zožal tento stále skvelý rétor veľký potlesk, možno väčší ako Martin Schulz.
„Nesmiete o sebe pochybovať a musíte chcieť moc," poradil recept na úspech strane, ktorú viedol ako jej posledný kancelár.
Pokiaľ ide o neho samotného a jeho angažmán v prospech Ruska, tak o sebe Schröder rozhodne nepochybuje. „Som súkromnou osobou, môžem si robiť, čo chcem," hovorí dnes jediný žijúci bývalý kancelár, ktorý dostáva od nemeckého štátu okrem štedrého dôchodku aj pol milióna eur na vedenie svojej kancelárie v Berlíne.
„Chcem podporovať zlepšenie vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskom," tvrdil krátko po svojom zvolení švajčiarskym novinám Blick. Ako si takéto zlepšenie predstavuje, načrtol v jednej z ďalších odpovedí, keď vyhlásil, že svet musí vziať ruskú okupáciu ukrajinského Krymu ako fakt a musí sa s ňou zmieriť.
„Všetky ďalšie otázky vzťahov s Ruskom treba od toho problému oddeliť," dodal Schröder.
Pražský hrad v rukách putinovcov
To určite neprepočul český prezident Miloš Zeman, ktorý pred pár týždňami škandalózne horlil v Rade Európy za uznanie Krymu ako definitívnej súčasti Ruska a Ukrajine poradil, aby sa pokúsila s Moskvou vyjednať nejaké kompenzácie. Ukrajinu to rozhnevalo, v Moskve sa Zemanovi vysmiali a odkázali, že Kyjevu nič platiť nebudú. Ale účel bol zrejme splnený.
Zeman je na tom zdravotne tak, že po skončení v prezidentskom úrade ho ani Kremeľ nezamestná. Iné je to však s jeho okolím, ktoré z kšeftov s Ruskom žilo už predtým, kým Zemana, svojho koňa, dostalo na Pražský hrad. A nech už skončí Zeman teraz, alebo nedaj Bože až za ďalších päť rokov, tak páni Mynář alebo Nejedlý budú za nejaký „schröderovský" flek vďační.
Vyznamenanie, ktoré Zeman v sobotu odovzdá Schröderovi, je preto nielen ocenením prínosu bývalého kancelára pre česko-nemecké vzťahy, kde dal na prelome tisícročí prednosť Čechom pred požiadavkami sudetských Nemcov, ale aj generálnym pardonom pre všetkých jeho českých nasledovníkov, ktorí budú chcieť zúročiť službu rusofilovi Zemanovi v putinovských službách.
Je to ďalší pád českej politickej kultúry a morálky, ale pravdu povediac, v krajine, ktorej exprezident Václav Klaus vystupuje na predvolebných mítingoch ultrapravicovej nemeckej AfD, vlastne vyznamenanie pre Schrödera neprekvapí.
Výsledkom tohto mravného úpadku je viac ako desať percent pre čistého neofašistu Tomia Okamuru, ktorému napokon Zeman pod heslom „čím horšie, tým lepšie" zametá cestu do vlády s Andrejom Babišom.
Zostáva hádam už len to, aby Zeman pri svojej blížiacej sa návšteve Soči udelil najvyššie české štátne vyznamenanie samotnému Putinovi s odôvodnením, že je to za zásluhy v boji proti „ukrajinskému fašistickému režimu". Ak sa vám zdá niečo také nemožné, mňa by to od Zemana neprekvapilo.
