Udalosť týždňa
Česko. Tvrdenie, že v nedeľu 22. októbra sa západní susedia prebudili v inej krajine, sa zrejme ukáže ako premrštené. Z večera na ráno – ak pri tom zostaneme – však platí aspoň toľko, že Česko sa stalo ďalšou zo spektakulárnych obetí globálneho trendu „demisie“ liberálnej demokracie.
Akákoľvek koalícia - menšinová vláda - opozičná zmluva No. 2 v ČR vznikne či nevznikne, základný faktor do budúcna je 115 mandátov ANO-Okamura-KSČM, čo je iba o päť hlasov menej než ústavná väčšina potrebná na ukončenie (zásadnú prestavbu) ponovembrovej Českej republiky, pričom – každý uzná – Babišove možnosti „dokúpiť“ päť hlasov sú de facto neobmedzené. Napríklad od takých Pirátov, všakáno...
Rácio zároveň hovorí, že „antisystém“ je u Babiša (oveľa! viac marketingová póza než ozajstný sen (kniha). Bazálny záujem Babiša ako ako jedného z najväčších beneficientov „systému“ je udržať ho neporušený s – azda – sporadickými zmenami v prospech „efektívnosti“ na úkor demokratickej procedúry.
Udalosť II
Zjazd KS Číny. Čoraz rozšírenejší názor, že najmocnejší muž planéty je (nie Trump, ale) hlavný čínsky komunista, podporilo jednomyseľné zaradenie prezidenta Si Ťin-pchinga a jeho ideológie „socializmu s charakteristickými črtami novej éry“ do stanov strany na roveň Mao Ce-tunga a Teng Siao-pchinga.
S mocou sa to má tak, že – podľa prvých analýz sinológov a iných expertov – „nová éra“ rovná sa návrat k Maovi (teda pred „liberálneho“ Tenga), čo sa týka napr. absolútnej kontroly nad štátom (armádou), spoločnosťou i celou ekonomikou vrátane formálne súkromných spoločností. Pričom „v medzinárodných vzťahoch sa Si odvracia od Tengovej zdržanlivosti späť k veľmocenským víziám Maa“. Nuž – uvidíme.
Udalosť III
Catalunia. V srdci EÚ, resp. blízko srdca, sa schyľuje ku konfliktu, aký nemá páru ak nie v rovine dôsledkov – nevieme, až kam sa to vyvinie –, tak čohosi doteraz nevídaného.
Madrid odoberá regiónu výkonné právomoci podľa článku (155) ústavy, pričom Rajoy (premiér) zároveň tvrdí – teraz pozor –, že „vláda neberie Katalánsku autonómiu, iba CHCE ZBAVIŤ MOCI SÚČASNÝCH PREDSTAVITEĽOV“. Aha, tak teraz je to už zrozumiteľné...
Inak, ozaj, čo chce robiť Rajoy, ak v ďalšom kroku, ktorý plánuje – predčasné voľby – vyhrajú v Barcelone zase tí istí, ktorých teraz zbavuje moci? A ešte – nedajbože – s posilneným mandátom? (Teraz ho majú dosť slabý.)
